Toto „referendum o viere“ nepochybne zatrasie pozíciou katolíckej cirkvi, ktorá sa usiluje o zbližovanie štátnej moci s cirkvou, čím si zabezpečila privilegované postavenie v spoločnosti. Takmer štvrtinu populácie, ktorá sa nehlási k žiadnemu náboženstvu, však už nebude možné len tak prehliadať.
Hoci v samotnej Ústave SR sa hneď v jej úvode píše, že Slovenská republika sa „neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“, doterajšia prax bola iná. Hegemónom prakticky vo všetkých oblastiach života bola predovšetkým katolícka cirkev. Tá disponuje obrovským množstvom rozličných kanálov, prostredníctvom ktorých môže vplývať na spoločnosť a „prevychovávať“ ju. Stačí si len zapnúť rádio alebo televíziu…
Mnoho ľudí tak ku sčítaniu pristupuje s tým, že sa minimálne „patrí“ prihlásiť sa k niektorej z náboženských skupín, hoci sa nezúčastňujú pravidelne bohoslužieb a ich náboženský postoj je skôr vlažný.
Konferencia biskupov Slovenska veľmi dobre vedela, prečo minulý rok venovala novoročný pastiersky list sčítaniu ľudu, v ktorom ľudí presviedčala, že každý, kto bol pokrstený, sa má v sčítaní hlásiť k svojej cirkvi. Išlo o veľa.
Je smutnou vizitkou slovenskej politiky, že v čase najväčšieho vzostupu sekularizácie u nás máme v parlamente nadštandardne zastúpených klerikálnych politikov, ktorí sa usilujú vrátiť nás späť do minulosti.
Časy sa však menia a ľudia bez vyznania sa už neostýchajú vyjadriť svoj postoj. Ak si porovnáme predchádzajúce cenzusy, nárast ľudí bez vyznania bol v minulosti iba veľmi mierny. Kým v r. 1991 ich bolo len 515-tisíc (9,8 %), v r. 2001 ich počet narástol na 697-tisíc (13,0 %), pred desiatimi rokmi poskočil na 725-tisíc (13,4 %). Toto sčítanie je prelomové v tom, že nárast bol skokový a bezbožníkov je odrazu 1,3 milióna (23,8 %)!
Sekularizácia, ktorú možno považovať za sprievodný jav modernizácie, je badateľný trend v celom západnom svete. Rastúca individualizácia spolu s rastúcim materiálnym bohatstvom a stabilným politickým prostredím mali značný vplyv na pokles autority cirkví, čo sa odrazilo v poklese počtu ľudí veriacich v boha, v príslušnosti k cirkvi či samotnej dôvere k cirkevným inštitúciám. Slovensko, napriek snahám ísť proti prúdu času a zakonzervovať tu mnohé veci, je súčasťou týchto trendov.
Je smutnou vizitkou slovenskej politiky, že v čase najväčšieho vzostupu sekularizácie u nás máme v parlamente nadštandardne zastúpených klerikálnych politikov, ktorí sa usilujú vrátiť nás späť do minulosti.
Dozrel čas na to, aby sa opäť otvorila téma odluky cirkvi od štátu a spôsobu financovania cirkví. Je to tak v záujme veriacich, ako i neveriacich, lebo len tak sa môžu vzťahy medzi týmito skupinami obyvateľstva zlepšiť.