A tak popri referende, ktoré už avizoval Smer, sa o slovo hlási Ján Čarnogurský, Andrej Danko aj Štefan Harabin. Keďže každý sa hrá „na svojom piesočku“, je možné, že napokon z ľudového hlasovania nebude nič, lebo ako poznamenal Eduard Chmelár, „dnes konanie referenda neohrozuje ani tak Zuzana Čaputová, ale jeho rozhádaní prívrženci“. A my dodajme: pravdupovediac, o referendum tu ani nejde…
Pravdepodobnosť, že dôjde k spojeniu síl a dohode na jednej otázke, je veľmi malá, pretože primárnym cieľom aktívnych politikov je predovšetkým mobilizácia voličov. Kontroverzná téma dokáže zaujať a pritiahnuť pozornosť ľudí, ktorí by inak k voľbám nešli. A presne o to ide.
Pre politikov ako je Robert Fico či Peter Pellegrini je referendum len maskovací manéver. Čím dlhšie budú emotívnu tému „vojenských základní“ živiť, tým dlhšie sa im podarí udržať pozornosť publika a odpútať ho od iných záležitostí. Veľmi dobre vedia, že výsledok je neistý, pretože aj keď sa im podarí vyzbierať potrebný počet hlasov, ešte ani zďaleka to neznamená, že uspejú.
Pravdepodobnosť, že dôjde k spojeniu síl a dohode na jednej otázke, je veľmi malá, pretože primárnym cieľom aktívnych politikov je predovšetkým mobilizácia voličov.
Doteraz bolo úspešné jedno jediné hlasovanie – o vstupe Slovenska do EÚ, no pri ňom existoval široký konsenzus naprieč celým politickým spektrom. To pri otázke „vojenských základní“ nemožno očakávať. Dá sa povedať, že 50-percentné kvórum je poistkou pred takýmito populistickými nápadmi. Je zaujímavé, že práve z úst Borisa Kollára najčastejšie zaznievajú slová o tom, že by ho bolo potrebné znížiť. Ak dnes politici nemajú zábrany narábať s referendom z čisto utilitárnych dôvodov, ako by to asi vyzeralo, keby sa táto poistka odstránila? Mali by sme potom referendum každý mesiac?
Niekedy sú postranné motívy politikov natoľko zrejmé, až je to okaté. Stačí sa pozrieť do susedného Maďarska, kde Viktor Orbán spolu s voľbami chystá aj referendum na tému sexuálnej výchovy detí. Keď niekto pár týždňov pred voľbami chodí po celej krajine a vykladá „o ochrane detí pred LGBTI propagandou“, je zrejmé, že chce zmobilizovať radikálnych voličov, bez hlasov ktorých nemá šancu vyhrať. A presne tak je to aj u nás, len téma je iná. Podstatná je emócia.
Poniektorým, napr. Jánovi Čarnogurskému asi skutočne leží na srdci, aby obranná zmluva s USA nebola ratifikovaná. Napokon, v otázke nášho členstva v Severoatlantickej aliancii je, na rozdiel od Smeru, konzekventný – proti bol v r. 2004 a je aj teraz. Všetci ostatní chcú však z referenda vytrieskať politické body.
Nemožno im to mať za zlé, lebo ľudové hlasovanie zmenili na nástoj politického boja pred rokmi tí, ktorí dnes sedia vo vláde. Začalo sa to v r. 2010 nezmyselnými otázkami SaS o tom, či verejná správa môže obstarávať osobné autá s cenou max. 40-tisíc eur a pokračoval v tom Matovič so svojimi 17 otázkami. Dnes žneme plody toho, čo oni zasiali.