To isté by sa dalo použiť aj na situáciu v osobných financiách. Prečo? Pretože v súčasnosti si užívame rekordne lacné úvery, teda v podstate dobré časy. Hypotéky u nás patria k jedným z najlacnejších pôžičiek v eurozóne. Priemerne ich slovenské banky dávali po 0,87 percenta. Lacné peniaze sa vo všeobecnosti rovnajú lacným splátkam.
No týmto časom môže byť koniec. Centrálne banky po celom svete vrátane najväčších, ako tej americkej či anglickej, vidia, že ceny trhajú rekordy a rozhodli sa proti nim bojovať. A to tak, že zvyšujú úrokové sadzby. Od drahších peňazí si ekonómovia sľubujú to, že ľudia si prestanú toľko požičiavať, kupovať a spotrebovávať. V konečnom dôsledku by sa znížila aj inflácia.
Slovensko spadá pod Európsku centrálnu banku. O možnosti manipulovať s cenou peňazí sme prišli vstupom do eurozóny. Ekonómovia vo Frankfurte však zatiaľ dvíhanie úrokov neplánujú. Vývoj sledujú a sú pripravení konať, no tak skoro to zrejme nebude.
To je zatiaľ možno dobrá správa. No debaty o zvyšovaní sadzieb by mali byť výstrahou najmä pre ľudí, ktorí majú splátky úverov natesno. V praxi to znamená, že keď bežný človek zaplatí mesačnú splátku hypotéky, energií, potravín a všetkých výdavkov, mal by si ušetriť aj niečo na horšie časy. Ideálne si prepočítať splátky o percento vyšším úrokom a porovnať to s úsporami.
V časoch lacných peňazí sa totiž ľahko pláva na hladine. Horšie to bude, keď príde búrka. Alebo spomínaný odliv. A ten ukáže, kto plával naozaj nahý.