Hodina pravdy

Opona spadla. Robert Fico úplne stratil zábrany. Na protestnom mítingu držiac v ruke nafukovaciu holubicu hovoril, že Slovensko chce mier, no jedným dychom spomínal historku, ako ho neznámy človek oslovil: „Zoberte krompáče a lopaty a vyžeňte ich!“ Je zrejmé, že líder Smeru je kvôli tomu, aby získal moc, ochotný urobiť čokoľvek. Čokoľvek. Po 24 rokoch sa tak Slovensko opäť ocitá na križovatke.

, 27.01.2022 19:00
debata (265)

Aby toho nebolo málo, hrozba konfliktu na Ukrajine už aj tak napätú situáciu ešte viac eskaluje. Zmätený národ si kladie otázku, prečo by sme sa mali angažovať kvôli niekomu, kto nie je ani len členom NATO či EÚ. Keď pred podobnou dilemou v roku 1938 stáli naši západní spojenci, rozhodli sa zle. A my pre toto ich zlyhanie máme aj pomenovanie: Mníchovská zrada.

Winston Churchill, ktorý s politikou vtedajšieho britského premiéra Nevilla Chamberlaina nesúhlasil, to vyjadril veľmi výstižne: „Británia a Francúzsko sa mali rozhodnúť medzi vojnou a hanbou. Vybrali si hanbu, budú mať vojnu.“

Doteraz na Slovensku panoval všeobecný konsenzus, že členstvo v EÚ a NATO je v našom záujme. Ozývali sa síce sporadické hlasy proti, tie však patrili výlučne extrémistom. Teraz však Smer začína otáčať a hrozí, že veci, ktoré sme považovali za samozrejmé, také samozrejmé byť nemusia. Je to nebezpečné zahrávanie sa s ohňom. My teraz stojíme pred dilemou: ktorým smerom sa vybrať.

Doteraz na Slovensku panoval všeobecný konsenzus, že členstvo v EÚ a NATO je v našom záujme. Ozývali sa síce sporadické hlasy proti, tie však patrili výlučne extrémistom. Teraz však Smer začína otáčať a hrozí, že veci, ktoré sme považovali za samozrejmé, také samozrejmé byť nemusia. Je to nebezpečné zahrávanie sa s ohňom.

Kým naše členstvo v európskom spoločenstve nám prináša hmatateľné zlepšenie životnej úrovne, a tak azda každý chápe, že by bolo chybou ho opúšťať; účasť v aliancii, ktorá zabezpečuje našu kolektívnu obranu, takto mnohí nevnímajú.

Treba však povedať, že bez ochranného štítu NATO by Európa nikdy nedosiahla takú prosperitu. Keby spojenci počas berlínskej blokády v rokoch 1948 – 49 nedali Sovietom jasne najavo, že západný Berlín im nenechajú napospas, ktovie, kde by sa zastavila Stalinova „ríša zla“.

Dnes, keď sa rozhoduje o osude Ukrajiny, sa zároveň láme chlieb, či chceme aj naďalej patriť k Západu. Konštelácia, v ktorej sme sa ocitli, je nezávideniahodná. Máme tu nedôveryhodnú vládu, radikalizujúci sa Smer, na hraniciach nášho východného suseda hrozí vojenský konflikt, na stole sa ocitla obranná dohoda s USA (ktorá už mohla byť dávno podpísaná), no a do toho všetkého prichádza správa, že NATO by mohlo na Slovensko vyslať tisíc spojeneckých vojakov.

Je ľahké si domyslieť, aká hystéria sa tu spustí, ak sem vojaci NATO v dohľadnom čase prídu. No aj pre vládu, ktorá by sa tešila oveľa väčšej podpore ako tá súčasná, by to bola neľahká úloha. Lebo je veľmi ťažké bojovať na viacerých frontoch naraz. Vzhľadom na to, že táto vláda už nemá čo stratiť, sú však obavy zbytočné.

Tí, čo budú chcieť, pochopia, že sú to naši spojenci a nie „zachvatčiki“. No a keď sa raz všetko toto skončí, tak aj tí druhí budú vďační, že sme si v kritickej chvíli nevybrali hanbu, čím sme si zachránili vlastnú slobodu.

© Autorské práva vyhradené

265 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #Robert Fico #vojaci #NATO #Ukrajina
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy