Keďže susedíme s Ukrajinou, kde momentálne hrozí vojnový konflikt, je logické, aby sme sa na takúto situáciu pripravili. Vzhľadom na zastarané technické vybavenie i počet vojakov sa nasadenie aliančných vojsk na území Slovenskej republiky javí ako ideálne riešenie. Zjavne nie pre predstaviteľov opozície, ktorí tu cielene vyrábajú hystériu, ako keby malo dôjsť k okupácii.
Svojim voličom by však mali povedať pravdu: už dávno neplatí, to čo bolo v r. 1993, keď sa Slovensko osamostatnilo. Vtedy Armáda SR mala viac ako 50-tisíc vojakov, takmer tisíc tankov, 1 300 bévepéčok a 146 bojových lietadiel.
Naša armáda sa krátko po vstupe do Severoatlantickej aliancie v r. 2005 profesionalizovala a dnes v nej slúži necelých 20-tisíc vojakov. Keďže do vojenskej techniky sa za uplynulých 30 rokov investovalo len minimálne, tých pár bojaschopných stíhačiek a tankov, ktorými momentálne ozbrojené sily disponujú, by pravdepodobne Slovensko neubránilo ani deň. Sme však členom aliancie, a preto sa, prirodzene, môžeme spoľahnúť na pomoc spojencov.
Keby naozaj došlo k najhoršiemu, bude neskoro kričať, čo robili politici a že nás zasa okolnosti zaskočili. Ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným!
Ako je potom možné, že tisíc spojeneckých vojakov, ktorí by mohli prísť na Slovensko, sa zrazu javí ako nejaký veľký problém? Tejto otázke sa všetci akosi vyhýbajú. S výnimkou šéfa diplomacie Korčoka väčšina vládnych politikov hanebne mlčí. Je zrejmé, že sa zľakli verejnej mienky a najmä ukričanej opozície. Lenže, čo sú to za politici, keď pri prvej veľkej zahraničnopolitickej skúške zlyhajú?
Slovákom, na rozdiel od obyvateľov Pobaltia a Poľska, zjavne chýba skúsenosť s Ruskom. Dokonca aj Rumuni, ktorí počas vojny prišli o Besarábiu, vedia, s kým majú do činenia. A keď v zahraničnopolitických otázkach začína viac chochmesu prejavovať aj donedávna „proruské“ Bulharsko, je zrejmé, že u nás sa začínajú prejavovať dôsledky historického „bezvedomia“.
Inak si nemožno vysvetliť skutočnosť, že za narastajúce napätia na rusko-ukrajinskej hranici viní až 44 % respondentov Spojené štáty a len 34 % Rusov. To je nonsens!
Samozrejme, postaviť sa verejnej mienke si vyžaduje politikov, ktorí sú pevní v zásadách a len tak neuhnú pred pár krikľúňmi. Schopnosť strategicky uvažovať a viesť krajinu v ťažkých časoch odlišuje podenkových politikov od skutočných štátnikov.
Keďže konflikt na Ukrajine môže destabilizovať situáciu aj u nás, čo by malo priamy dosah aj na našu bezpečnosť, mali by sme byť na každú eventualitu pripravení. Tých tisíc spojeneckých vojakov je úplné minimum.
Lebo potom, keby naozaj došlo k najhoršiemu, bude neskoro kričať, čo robili politici a že nás zasa okolnosti zaskočili. Ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným!