Ak sa ohliadneme späť do minulosti, takto pred rokom sa preferencie Smeru pohybovali okolo deviatich percent, zatiaľ čo Hlas neohrozene kraľoval prieskumom s 23 percentami. Lenže potom prišla smršť v podobe Ficových tlačoviek a misky váh sa začali nakláňať v prospech Smeru. Kým pellegriniovcom každý mesiac hlasy ubúdali, ficovci kontinuálne rástli.
Hlas sa zotrvačnosťou dlho viezol na popularite osoby Petra Pellegriniho, čo však pri frontálnom útoku Smeru nestačilo. Fico odhodil všetky zábrany a zradikalizoval svoj slovník, čím pritiahol nielen časť voličov Hlasu, ale aj mnohých z tábora extrémistov. Hlas namiesto toho, aby zabral, prinášal vlastné témy a budoval si vlastnú identitu, ktorou by sa mohol odlíšiť od Smeru, spal sladko na vavrínoch.
Keď Peter Pellegrini v rozhovore s Jánom Budajom mimo kamier začiatkom januára povedal, že jeho strana tým, že sa snaží oslovovať umiernených voličov a nie „dezolátov“, sa „vykostí“ o ďalších päť percent, jeho obavy boli namieste, problém však spočíva inde.
Tým, že napr. v otázke očkovania lavíroval a v súvislosti s obrannou zmluvou a konfliktom na Ukrajine začal napodobňovať Smer, urobil najhoršie, čo mohol, pretože ak voliči chcú radikála, tak si zoberú originál v podobe Fica a nie jeho uhladenú napodobeninu.
V tejto súvislosti treba povedať, že Fico sa opäť ukázal ako majster populizmu. Hoci zahraničná politika nepatrí medzi otázky, ktoré by hýbali našou spoločnosťou, dokázal ich veľmi umne využiť, či skôr zneužiť, vo svoj prospech.
V r. 2016 z migrácie urobil predvolebnú otázku, hoci Slovenska sa týkala len veľmi okrajovo. Strašil ľudí a zabralo to. Teraz naopak, keď je konflikt u nášho východného suseda doslova za dverami, snaží sa ho bagatelizovať a vyvolávaním protiamerických nálad sa vezie na vlne antiamerikanizmu spolu s extrémistami.
Fico však hrá nebezpečnú hru. Tým, že sa radikalizuje, rastie (hoci i to má svoje limity), no zároveň sa dostáva do čoraz väčšej izolácie, pretože je neprijateľný pre drvivú väčšinu strán.
Smeru hrozí osud HZDS, ktoré dokázalo vyhrať voľby v r. 1998 aj 2002, nič mu to však nebolo platné, lebo s ním nechcel ísť nik do koalície.
Smeru tak hrozí osud HZDS, ktoré dokázalo vyhrať voľby v r. 1998 (27%) aj 2002 (19,5%), nič mu to však nebolo platné, lebo s ním nechcel ísť nik do koalície.
Keďže Fico i Danko verejne deklarujú, že Smer, Hlas a SNS by mal vytvoriť jednotný opozičný front, teraz pôjde o to, či sa im podarí presvedčiť lavírujúci Hlas. Ak by Pelegrini na túto hru pristúpil, poprel by vlastne zmysel svojej existencie. Načo sa vlastne odtrhol od Fica, keď by mu teraz dobrovoľne vliezol do chomúta?
Hlas sa bude musieť rozhodnúť, kým vlastne chce byť, či chce pomôcť tomu, kvôli komu sa rozišli, alebo sa vydať vlastnou cestou.