Inflácia na Slovensku stúpla za január o 8,5 %, v Estónsku a Litve už preskočila 10 %, v eurozóne sa zatiaľ drží „iba“ na piatich percentách. Ceny v obchodoch však stúpli oveľa viac, nehnuteľností dokonca v štvrtom štvrťroku 2021 o 22 %, o elektrine, teple, benzíne a plyne netreba ani hovoriť, hore už ide takmer všetko.
Neobviňujme však štatistikov, že nevedia dobre rátať, nie všetko sa dá v turbulentných časoch vierohodne namerať. Navyše, inflácia nie je iba zdražovanie, je to prejav nerovnováhy, krízy ekonomiky. Veď pred rokom 1989, v dobe regulovaných cien, sa často inflácia prejavovala nedostatkom, podpultovým tovarom.
Rast cien predznamenáva, že so súčasným globálnym ekonomickým systémom nie je niečo v poriadku. Rozpad medzinárodných dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré sa už mesiace nedarí plne obnoviť, a permanentný nedostatok niečoho odhalil krehkosť celej stavby. Dianie okolo Ukrajiny všetko iba znásobuje. Normálne by malo nastať nové kolo recesie.
Centrálne banky v snahe zabrániť tomu veselo pumpujú peniaze do ekonomiky, nakupujú na trhoch akcie a štátne dlhopisy. Európska centrálna banka (ECB) stále drží základnú úrokovú sadzbu na nule, v USA je iba mierne nad ňou. Zdražovanie núti zvyšovať platy. Alternatíva v podobe rozpočtových škrtov po pandémii by znamenala hodenie rozbušky do unavenej spoločnosti. Pre inflačnú špirálu sú tak vytvorené ideálne podmienky.
Ak sa v najbližšom čase ECB či vlády krajín EÚ neodhodlajú na razantnejšie kroky alebo sa neupokojí situácia okolo Ukrajiny, roztočený kolotoč inflačnej špirály bude nezastaviteľný.
To, že rast cien energií a potravín má väčší dosah na chudobnejších, nie je tajomstvom. Oveľa viac dolieha aj na chudobnejšie krajiny, ako je Slovensko. Rovnako vysoké ceny energií (v eurozóne v januári narástli takmer o 30 %) tvoria väčší kus koláča pre domácnosti, mestá, školy, nemocnice u nás, ako napr. v Dánsku či v Nemecku. K tomu prispieva aj európska politika emisných povoleniek. Naša vláda namiesto toho, aby na európskej scéne obhajovala záujmy našich ľudí, mlčí.
Na zmeny nie je ani veľká vôľa, niekomu totiž tento stav náramne vyhovuje. Zatiaľ. Pumpovanie peňazí zvyšuje ceny akcií, majitelia najväčších svetových podnikov znásobujú svoje bohatstvo. Bezprácne, v čase, keď iní prepočítavajú každé euro. Vymazávajú sa dlhy štátov i podnikov. Ľuďom už banky neplatia za to, že majú u nich uložené peniaze, musia ich investovať na trhoch, aby im ich inflácia nevymazala. Zvýšený dopyt ženie ceny akcií a nehnuteľností do výšin. Vládcovia trhov zažívajú zlaté časy.
Primárnou úlohou centrálnych bánk je držať infláciu na minime. Preto sa stali nezávislými od politikov. Zdá sa, že tentoraz zlyhávajú na celej čiare. My na rozdiel od Česka nemáme na „našu“ centrálnu banku ani dosah. A kto má? Záleží ECB na inflácii na Slovensku?
Ak sa v najbližšom čase ECB či vlády krajín EÚ neodhodlajú na razantnejšie kroky alebo sa neupokojí situácia okolo Ukrajiny, roztočený kolotoč inflačnej špirály bude nezastaviteľný. Varovaní z dejín je mnoho. Strata celoživotných úspor, nepokoje, nástup autokratických, nedemokratických režimov a v krajnom prípade, ako sa už neraz stalo, kríza vyústi do vojny.