Nebyť krízy okolo Ukrajiny, unavenosti a podráždenosti z pandémie, možno by sa nevytvorila až taká výbušná zmes. Zrazu sa na Slovensku vyrojili mraky expertov na geopolitiku, dejiny, filozofiu. Padali silné slová ako hodnoty, spojenectvo, Západ, Európa. Čo tieto konkrétne hodnoty znamenajú, nikto zatiaľ poriadne nevysvetlil. To mnohým protagonistom vôbec nebránilo, aby v ich mene nezačali tých „menej osvietených“ poúčať.
Že tak vo veľkom robili niektorí naši politici vyčnievajúci najmä nevzdelanosťou, v nevinnej nevedomosti dobrovoľne vystavovanou na obdiv, už asi nikoho neprekvapilo. Smutnejšie je, že mnohí skutočne vzdelaní ľudia, neraz intelektuáli nabádajúci na toleranciu či liberalizmus, začali odporcov (vrátane intelektuálnych) bez hanby častovať slovami ako luza či dezoláti. Zvlášť tých, ktorí podpísali otvorený list poslankyniam a poslancom za mier. Sú to skutočne vhodné označenia pre umelcov, spisovateľov, historikov, filozofov, prekladateľov či bývalého premiéra a disidenta? Tak trochu to pripomína hon na signatárov Charty 77 pred 45 rokmi.
Časť kovaných liberálov nevie pochopiť, že niekto môže mať iný názor a závažné protiargumenty. Či všetci iní (vzdelanci), ktorí nesúhlasia (ach, ten Tatarkov Démon súhlasu), sú pod vplyvom dezinformácií a trollov? Otázne je aj to, čo všetko znamená onen Západ, ktorým sa tak šermuje. Mal by byť predsa najmä toleranciou k menšinám (aj ideovým), pluralite názorov, racionalite, analýze, a najmä k neustálemu pochybovaniu, spytovaniu, nedôvere k akejkoľvek moci. Je jedno, či ruskej, americkej, politickej, ekonomickej. Demokracia je iba jeden z nástrojov, ako moci neustále pristrihovať krídla. Západ by predsa mal byť opakom „železného“ presvedčenia, dôverčivosti, viery, servility (k mocným), ostrakizácie, delenia na dobrých a zlých.
Čo všetko znamená onen Západ, ktorým sa tak šermuje? Mal by byť predsa najmä toleranciou k menšinám (aj ideovým), pluralite názorov, a najmä k neustálemu pochybovaniu, nedôvere k akejkoľvek moci.
My to však akosi stále nechápeme. Máme v dejinách veľa servility, ostrakizácie, delenia na správnych a tých ostatných, na tých, ktorí pochopili, a tých, ktorí zostali v osídlach podvodníkov a klamárov, tých, čo obhajujú správnu vec. Katolíci a protestanti, straníci a nestraníci, fašisti a partizáni, národovci a čechoslovakisti.
Debaty o Ukrajine sa ešte neskončili, je to zložitý problém. Naše žabomyšie vojny o tom, kam Ukrajina patrí, kto je vinník, či bolo prv obsadenie Krymu alebo streľba na Majdane, o tom, čo chce Rusko, budú pokračovať. Na názor malého Slovenska nikto nie je zvedavý, je to súboj veľmocí Ruska a USA. Ani Francúzsku a Nemecku sa príliš pozornosti nedostáva. Ukrajina je zložitý problém a bez zásadných celospoločenských reforiem sa vpred nepohne. Právo na nezávislosť od Ruska je úplne legitímna, ale stavať na (západo)ukrajinský nacionalizmus sa Európe môže čoskoro vypomstiť.
Otvorme oči. Ostrakizácia či mccarthizmus na slovenský spôsob nikam nevedú. Uchopme zbytočné spory ako výzvu, začnime konečne myslieť naozaj západne – pochybovať, analyzovať, klásť otázky, tolerovať, nie slepo veriť vo vlastné presvedčenie a byť agresívni ku každému, kto nesúhlasí.