„Vavrínový veniec“ širokej nespokojnosti si napokon odnášajú ľudia zhromaždení pod štandardami ĽS NS, Republiky, Smeru a Hlasu. Poslanec Ľuboš Blaha po v praxi preverených dramatických gestách uverejňuje zoznamov vlastizradcov. Bez adries (zatiaľ). Robert Fico sľubuje aj bilbordy. Situácia si začína žiť vlastným životom – na domoch niektorých poslancov sa objavujú príčinlivo nacapené plagátiky.
Čosi tu smrdí lynčom. Ako môžeme tvoriť jeden národ, keď tuposť luzy je z úplne iného sveta, než v akom žijem ja, pýta sa známy novinár. Reductio ad Hitlerum je čoraz častejšie. Veď to bol fašizmus, čo najskôr zbavil ľudí ľudskosti, značkoval ich a zabíjal. „Besná čvarga (vyliezajúca ako šváby z farbisto odporných dier) hucká primitívnu luzu“, šíri sa internetom.
Budem počuť, že nenávidím Západ. Ale z lásky k Západu by som chcela vyzdvihnúť jeho zabudnutú tradíciu humanizmu a dialógu. Pretože spolu s Aimé Césairom tvrdím, že rasizmus sa neprejavuje len krikom „luzy“, ale je hlboko zažratý aj vo formálnom humanizme a v zrieknutí sa filozofie.
Poznáte túto básničku? „Bremeno bielych neste: / bojujte vojnou za mier / a zničte, čo je choré / dajte im plný tanier; / a keď ste blízko tomu / kam vaše snahy speli / lenivá, hlúpa chamraď/ ich zmarí takmer v cieli…" Volá sa Bremeno bieleho muža a napísal ju Rudyard Kipling v roku 1899, aby oslávil, že sa Filipínci „naučili poslúchať západné zbrane“.
Médiá každú chvíľu oznamujú zmenené informácie o dátume, čase a spôsobe ruského útoku na Ukrajinu. V decembri, v januári, vo februári, v stredu. Možno aj v tú minulý týždeň. Pripomína to lož? To nič. Propaganda vojny hovorievala, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou.
Niečo tu nesedí. Redukciu na hmyz neopakuje len huckaný dav plný frustrovaných emócií, ale publicistický mainstream. Básničku o hlúpej chamradi nenapísal slovenský „dezolát, milovník Ruska, antivaxer“, ale nositeľ Nobelovej ceny. Akási povedomá? O „tuposti“ luzy nehovorí predstaviteľ strany kedysi aj so sociálno-demokratickým obsahom, ale známy novinár zo „slušného sveta prozápadných hodnôt“. A džentlmenovu dilemu s „banditom“ neprežíva populista Blaha, ale ruský filozof, etablovaný v USA, v rozhovore pre ten istý denník zo sveta džentlmenov. Šibenice, Fico s hlavou potkana či s hlavou na rohožke… maličkosť.
Šialený kolotoč dehumanizácie beží na plné obrátky. „Jedna časť duše nevie, čo robí druhá,“ píše filozof o Rusoch, ktorí sú pre neho rovnako z iného sveta, ako „luza“ pre nášho novinára. „Je to typické pre primitívne národy, ktoré nemôžu spojiť dve časti svojho vedomia.“ A dozvedáme sa od neho aj niečo aj o starom dobrom (len v posledných 20 rokoch státisícmi mŕtvych a miliónmi utečencov preverenom) princípe našej civilizačnej pravdy: „Rusi sami nič nevymysleli… to, čo obdivujeme, sú plody párenia panenskej ruskej nekultúry so západnou kultúrou.“ Ach, starý dobrý Kipling. „Doposiaľ nik, len beloch dokázal vytvoriť skutočnú civilizáciu.“
Budem počuť, že nenávidím Západ. Ale z lásky k Západu by som chcela vyzdvihnúť jeho zabudnutú a nami poníženú tradíciu humanizmu a dialógu. Pretože spolu s Aimé Césairom tvrdím, že rasizmus sa neprejavuje len krikom „luzy“, ale je hlboko zažratý aj vo formálnom humanizme a v dobrovoľnom zrieknutí sa filozofie.