Nezahojená jazva

Vražda novinára Ján Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej zasiahla Slovensko ako blesk z jasného neba. Nikto ani v najtemnejších predstavách nečakal, že by u nás mohol byť zavraždený novinár za svoju prácu. Tento ohavný čin zdvihol v spoločnosti oprávnený hnev, viedol k masívnym protestom a k volaniu po spravodlivejšej spoločnosti bez korupcie.

21.02.2022 19:00
Zlatica Kušnírová / Anna Kuciaková / Foto: ,
Zľava v popredí Zlatica Kušnírová a Anna Kuciaková počas odhalenia pamätníka Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na námestí SNP 21. februára 2022 v Bratislave
debata (14)

Keď sa pozrieme na uplynulé štyri roky, nemáme byť veru na čo hrdí. Politická kultúra klesla ešte hlbšie a spoločenská atmosféra je oveľa dusnejšia a výbušnejšia. Máme novú vládu, Smer ani Robert Fico už dávno nie sú pri moci. Stále nepoznáme objednávateľov vraždy. To, že samotní vykonávatelia vraždy sedia za mrežami, nestačí. Ešte za vlády Petra Pellegriniho sa začalo masívne vyšetrovanie, padli obvinenia. Nielen v prípade samotnej vraždy, ale aj vo viacerých kauzách, na ktoré práve aj Kuciak upozorňoval.

Pred nami sa postupne otvorila temná stránka Slovenska. V niektorých prípadoch prichádzajúce odhalenia ďaleko presiahli aj tie najtemnejšie tušenia. Hoci sa intenzívne vyšetruje, viaceré kauzy sú stále iba v procese vyšetrovania, žiadne obžaloby ani súdne procesy. Navyše v samotnej polícii sa rozpútali mnohé zákulisné hry. Obyčajný človek nevie, komu má veriť, je zmätený.

Očakávaná nová éra sa nezačala. Politická kultúra aj dôsledkom pandémie a rôznych experimentov, najmä v podaní Igora Matoviča, značne poklesla. Neustále koaličné prekáračky, nesplnené sľuby sú na dennom poriadku. Bývalí opoziční kritici sa ukázali, že sú viac iba krikľúni a šašovia, než ľudia schopní umne a čestne riadiť krajinu. V spoločnosti vládne ešte väčšia apatia a zároveň sa stupňuje hnev a frustrácia. Vyhrážkam čelia priamo pred svojimi domovmi „nepohodlní“ lekári či poslanci. Zatiaľ ide o malé skupinky, ak sa však nepodniknú razantné kroky, nemusí to byť konečná. Slušné Slovensko sa stalo iba akousi machuľou.

Keď sa pozrieme na uplynulé štyri roky, nemáme byť veru na čo hrdí. Politická kultúra klesla ešte hlbšie a spoločenská atmosféra je oveľa dusnejšia a výbušnejšia.

K frustrácii napomohol aj predminuloročný proces s obvinenými objednávateľmi vraždy Kuciaka a Kušnírovej. Napriek mnohým medializovaným informáciám, „zaručeným dôkazom“, dvaja hlavní obvinení Marian K. a Alena Zs. odsúdení neboli. Vytvorila sa atmosféra, že všetko je jasné. Márne bývalý policajný prezident Milan Lučanský poukazoval, že viacerým dôkazom chýba nepriestrelnosť, že takáto náročná kauza patrila do rúk skúsenejších vyšetrovateľov. A to nebyť šťastia, pomoci zo zahraničia, vyšetrovanie by sa nikdy nedostalo tak ďaleko. Pretože z tohto, čo dnes vieme, a blíži sa to k pravde (alternatívu nikto zatiaľ neponúkol), celá vražda bola veľmi dobre prešpekulovaná. Na konci ešte nie sme. Najvyšší súd vrátil prípad na Špecializovaný trestný súd. Proces sa začne onedlho. Veľké oči však už nikto nemá. Odsúdenie vykonávateľov vraždy nestačí, treba poznať objednávateľov, motívy. Inak uzdravenie spoločnosti nenastane.

Mnohí politici na deň pamiatky utrúsia nejedno pekné slovo. Lenže to nestačí. Kuciak zomrel za svoju prácu, v boji za lepšie Slovensko. To nenastáva, naopak, vzďaľuje sa. Nad tým by sa mali naši politici zamyslieť. Dočkáme (zvlášť rodičia obetí) sa spravodlivosti?

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #politická kultúra #vražda novinára #vyšetrovanie vraždy #Ján Kuciak a Martina Kušnírová