Akékoľvek prehnané kroky nás môžu doviesť do zdĺhavej a hlbokej krízy, z ktorej sa už nemusíme nikdy vrátiť späť. Tu nejde iba o vojenský konflikt a celistvosť Ukrajiny. V stávke je dominový efekt v podobe tlejúcich konfliktov o sporné územia. Či už v Európe, aktuálne v Bosne, alebo vo svete, v Kašmíre (o ktorý sa sporia dve jadrové veľmoci – India a Pakistan), a ďalšie ležiace často na umelých (postkoloniálnych) hraniciach. A najmä nám hrozí ekonomický kolaps.
Zdá sa, že EÚ i USA si nástrahy uvedomujú. Preto sankcie zatiaľ postihnú iba konkrétne osoby, oligarchov, politikov, poslancov, banky. Nemecko celkom logicky pozastavilo schvaľovacie procesy plynovodu Nord Stream 2. Čierny scenár v podobe hrozby vylúčenia ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT sa nateraz nekoná.
Všetci si totiž uvedomujú, čo by tento nebezpečný krok mohol spôsobiť. Nielen ruské banky a podniky by nemohli platiť do zahraničia, ale aj opačne. Napríklad aj za ropu, plyn či pšenicu. Kto neplatí, nemôže ani nakupovať. Následky by mohli byť tragické. Okamžitý strmý nárast cien benzínu, plynu, potravín v Európe, postupne na celom svete. Inflácia by nabrala nekontrovateľné tempo.
Novú ekonomickú krízu by mnoho Európanov už nemuselo zvládnuť. Len tak-tak sa mnohí živnostníci a malé podniky vylízali z najhoršieho. Pritom ani pred pandémiou to nebolo príliš ružové. Spomeňme si na protesty žltých viest vo Francúzsku. A práve tam sa blížia prezidentské voľby, ktoré by extrémisti a radikáli v stupňujúcom sa napätí mohli využiť.
Ruské vedenie o týchto hrozbách dobre vie. Preto namiesto siláckych rečí by mala zvíťaziť diplomacia a prácne vyjednávanie.