Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 si mnohí hovorili, že svet už nebude nikdy vyzerať ako predtým. Po ruskej invázii sa to dá jednoznačne povedať o priestore Európy, ktorý sa nachádza v blízkosti Slovenska. Jediný rozdiel je v tom, že vtedy vraždili islamistickí teroristi a teraz útočí regulárna armáda.
Aký prívlastok patrí vojne proti Ukrajine? Prívlastkov je veľa. Našli by sa pre ňu slová z celej abecedy: od A až po Z. Absolútne absurdná. Zúfalo zbytočná.
Vojna prinesie veľa nových otázok, ale odpovede treba hľadať najprv na tie, ktoré sa objavili ešte pred tým, ako sa vojenská mašinéria dala do pohybu.
Putinovi do hlavy vidí jedine on sám, ale zdá sa, ako keby si naplánoval všetko tak, že bol od prvej chvíle rozhodnutý vydať rozkaz zaútočiť.
Možno prvou otázkou, ktorá mnohým napadne, je tá, prečo Kremeľ blafoval? Už je jasné, že telefonáty a osobné stretnutia s lídrami iných mocností boli iba divadlo prezidenta Vladimira Putina. Rovnako to platí o ruskom ministerstve zahraničných vecí, ktoré opakovane vyhlasovalo, že tvrdenia o možnom ruskom vpáde na Ukrajinu sú iba dezinformácie a provokácie, ktoré zo strany Západu a Kyjeva jedine vyostrujú situáciu.
Putinovi do hlavy vidí jedine on sám, ale zdá sa, ako keby si naplánoval všetko tak, že bol od prvej chvíle rozhodnutý vydať rozkaz zaútočiť. V opačnom prípade by nedávalo zmysel, že niekoľko mesiacov udržiaval na ruskom území v blízkosti Ukrajiny desaťtisíce vojakov. V opačnom prípade by nedávalo zmysel, že uskutočnil obrovské vojenské manévre v Bielorusku, ktoré tam nemali obdobu od skončenia studenej vojny.
Táto vojna je však nielen o Putinovi. Ide nielen o to, že šéf Kremľa rozhodol o útoku na Ukrajinu. Nemenej ide o to, ako vyzerá verejná mienka v celom Rusku. Keď sa USA rozhodli pre vpád do Iraku, aby zvrhli režim Saddáma Husajna, lebo údajne vyvíjal zbrane hromadného ničenia, v Spojených štátoch vypukli veľké demonštrácie za mier. A podobne aj v európskych štátoch, zvlášť v tých, ktoré Washington vojensky podporili v zásahu proti Saddámovi.
Čo je vidieť v Rusku? Nič. Vlastne nikoho. Nijaké protesty proti hrozbe vypuknutia vojny sa tam neuskutočnili. Nepochopiteľné mlčanie. Naozaj ich nebolelo pri srdci, keď museli vidieť, že naozaj môžu začať zomierať ich slovanskí bratia? Nebodaj platí, že ľahostajnosť znamená tichý súhlas s vojnou?