Už Lavrovova požiadavka vrátiť sa k rozloženiu síl z roku 1997, čo by znamenalo odsun zahraničných vojakov, techniky a výzbroje zo všetkých krajín, ktoré neboli členmi NATO pred rokom 1997, bola neakceptovateľná. Teraz, keď skončenie bojov na Ukrajine Putin podmieňuje uznaním ruskej zvrchovanosti nad polostrovom Krym, možno hovoriť o veľmi nebezpečnom revizionizme.
Nevedno, či vládca Kremľa nechápe, respektíve nechce chápať, že prekresľovanie hraníc podľa ľubovoľných predstáv politikov je skutočne cestou do pekla. V každom prípade koná tak, že v konečnom dôsledku Rusko nesmierne poškodzuje.
V tejto súvislosti zazneli na pôde OSN veľmi zaujímavé slová. Viaceré médiá, o. i. aj švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung, minulý týždeň informovali o prejave kenského diplomata Martina Kimaniho. Ten na zasadnutí Bezpečnostnej rady zožal veľký potlesk, pretože trafil klinec po hlavičke.
Kenský veľvyslanec pri OSN povedal, že takmer všetky africké krajiny sa zrodili na konci impérií a ich hranice, vytýčené vo vzdialených koloniálnych metropolách, bez ohľadu na jednotlivé etniká a národy, preto nie sú spravodlivé. „Keby sme sa po získaní nezávislosti pokúsili vytvoriť štáty, ktoré by boli etnicky a nábožensky homogénne, o desaťročia neskôr by sme stále viedli krvavé vojny. Namiesto toho sme rezignovali na obmedzenia, ktoré sme zdedili.“ Kimani ďalej upozornil: „Namiesto formovania národov, ktoré sa pozerajú späť s nebezpečnou nostalgiou, sme sa rozhodli pozerať dopredu, smerom k veľkosti, ktorú nikto z našich mnohých národov a národností nikdy nepoznal.“
Na rozdiel od Hitlera, ktorého v Sudetách vítali rozvášnené davy, nevidíme žiadne obrázky etnických Rusov žijúcich na Ukrajine, ktorí by oslavovali príchod ruských vojsk. Putin sa zjavne prerátal.
Bolo to len pár viet, ale boli veľmi presné. Treba prijať realitu, aká je, a nepokúšať sa ju meniť násilím. Tak ako sa s rozpadom koloniálnych ríš v 20. storočí boli nútené vyrovnať bývalé impériá, je nutné aby Rusko akceptovalo, že Sovietsky zväz je už definitívne minulosťou.
Napokon, ak v roku 1991 Putinovi predchodcovia akceptovali nezávislosť Ukrajiny v daných hraniciach a následne ju v r. 1994 spečatili Budapeštianskym memorandom, neexistuje najmenší dôvod, aby ju súčasný šéf Kremľa spochybňoval.
Možno si to Putin stále neuvedomuje, ale dosiahol pravý opak toho, čo zamýšľal. Okrem toho, že zjednotil Západ a Ukrajincov, pomohol sa ruskojazyčným obyvateľom Ukrajiny plne identifikovať s ukrajinským národom.
Na rozdiel od Hitlera, ktorého v Sudetách vítali rozvášnené davy, nevidíme žiadne obrázky etnických Rusov žijúcich na Ukrajine, ktorí by oslavovali príchod ruských vojsk. Putin sa zjavne prerátal.