Nemohol inak, pretože svet sa počas posledných dní totálne zmenil. Všetky covidové témy blednú pred nepredvídateľne sa rozvíjajúcou katastrofou na Ukrajine. Biden bol síce tvrdý, ale veľmi správne si zachoval zdržanlivosť. Proti nevypočítateľnému hazardnému hráčovi z Kremľa to inak ani nejde. Americký prezident vylúčil vojenské zapojenie do bojov na Ukrajine, ale zároveň prisľúbil všemožnú pomoc.
Zavedenie rozsiahlych a tvrdých sankcií na Rusko sa ukazuje ako správna cesta. Či však vydržia, je otázne. Koniec vojny je ešte ďaleko. Rusko vie, že vojnu nevyhrá tak, ako si predstavovalo. Možno obsadí územie pozdĺž spoločných hraníc, odreže Ukrajinu od Azovského i Čierneho mora, dobyje alebo obkľúči Charkov a Kyjev. Potom nastane čas na vyjednávanie. A Rusko okrem neutrality bude tlačiť na (postupné) zrušenie sankcií. Sila bude musieť ustúpiť rozumu a diplomacii. Inak, radšej tu ruskú hrozbu ani nevyrieknuť…
V Bidenovom prejave zostalo aj niečo nevyslovené. Vo svetle ruskej invázie bude posudzovaná každá ďalšia americká či západná pod hlavičkou slobody v rôznych kútoch sveta. Hoci od nástupu bývalého prezidenta Baracka Obamu do úradu Spojené štáty žiadnu priamu intervenciu neuskutočnili. V arabskej jari zostali bokom (na rozdiel od európskych veľmocí). Vo vzduchu visela invázia do Sýrie, ale chemické zbrane sa nenašli.
Budeme v budúcnosti tolerovať nástup šialencov k moci? Čo urobíme, keď Irán odstúpi od jadrovej dohody? Ukrajina pred USA a pred celý západný svet stavia nové historické výzvy.