Vláda trestuhodne zahodila obrovskú dôveru, ktorú do nej ľudia vo voľbách vložili. To, ako OĽaNO „vďaka“ svojmu lídrovi prešustrovalo politický kapitál, nemá asi v slovenskej politike obdobu. Jasný víťaz volieb nielenže v prieskumoch klesol z 25 percent na aktuálnych osem, no nedôveryhodnosť Igora Matoviča (a celej vlády) dosahuje historické maximá.
Pravdepodobne ak by na poste premiéra nedošlo minulý rok k výmene, hnutie by sa dnes pohybovalo pod hranicou zvoliteľnosti. To, že došlo k prepriahaniu, síce upokojilo situáciou, no koalícia nemá vedenie. Heger stále pôsobí zakríknuto a každému je jasné, kto v skutočnosti drží opraty.
Koalícia pripomína posádku bárky na rozbúrenom mori, ktorá sa ocitla bez kapitána a necháva sa unášať vlnami. Vďaka silnému prúdu možno dorazí do prístavu, no škody budú také obrovské, že už nikdy nevypláva na more.
Koalícia pripomína posádku bárky na rozbúrenom mori, ktorá sa ocitla bez kapitána a necháva sa unášať vlnami. Vďaka silnému prúdu možno dorazí do prístavu, no škody budú také obrovské, že už nikdy nevypláva na more.
Vyzerá to tak, že moc im padla do lona a oni akoby ani nevedeli, čo majú robiť. Toto mocenské vákuum šikovne vo svoj prospech využíva Boris Kollár, ktorý je síce formálne stále súčasťou koalície, no lavíruje takým spôsobom, že človeku zostáva rozum stáť. Poslanci Sme rodina doteraz nepodporili ani jednu zásadnú reformu. Táto bezškrupulóznosť im možno hrá do karát, no ich partneri si kladú otázku, prečo kollárovci zostávajú súčasťou koalície.
Richardovi Sulíkovi po tom, čo v parlamente neprešla reforma súdnictva, praskli nervy a povedal, že hnutie Borisa Kollára je v koalícii zbytočné „asi ako nádor na krku“.
Hoci takéto nevyberaná slovné prestrelky by sa dali čakať skôr medzi predstaviteľmi koalície a opozície, sú bežnou súčasťou komunikácie medzi koaličnými partnermi, čo tiež o niečom svedčí…
Koalícia pravdepodobne už nejako dovládne až do riadnych volieb, no Slovensko sa ocitlo v bezprecedentnej situácii, keď sa proti tejto značne skompromitovanej vláde nečrtá žiadna jasná alternatíva. Na stole sú len zlé a horšie riešenia.
Predstavitelia Smeru zahodili akékoľvek zábrany a nebezpečne sa približujú k extrému. Nečudo, že opakovane zaznievajú hlasy, aby ich vylúčili zo sociálnodemokratickej rodiny, pretože to, čo predvádzajú, nemá vskutku nič spoločné s umiernenou ľavicovou politikou. Hlas neustále vajatá a stále nevedno, ktorým smerom sa vyberie.
Vojna na Ukrajine však môže voličom otvoriť oči a pomôcť rozpoznať, kto je kto. Na druhej strane, v ťažkých časoch, ktoré nás nepochybne čakajú, bude ťažké odolať vábeniam sirén. Čo preváži?