Krajiny EÚ i NATO sa tak iba prizerajú a svojou pasivitou nahrávajú Putinovi, ktorý, ak uspeje, sa možno nezastaví v Ľvove a Užhorode. Vieme si predstaviť, že Slovensko bude hraničiť s Ruskom? Teraz má vojenské sily viazané na Ukrajine, no čo bude potom, keď ich bude môcť nasadiť inde?
Čo si vlastne západní politici myslia, že sa stane nejaký zázrak? Keď si Putin podmaní Ukrajinu, tak vo svojom ťažení bude pokračovať. Že to nikde nepovedal? No ani to, že sa chystá napadnúť Ukrajinu vopred neavizoval (mnohí sa tomu dokonca smiali!), dozvedeli sme sa to až v okamihu, keď ruské tanky prekročil hranice Ukrajiny.
Dnes ruská armáda ostreľuje Kyjev, Charkov a Mariupoľ a zo zničených miest utekajú milióny ľudí smerom na západ. Mimochodom, ak je to „mierová operácia“, prečo potom neutekajú na východ?
Dokonca zaznievajú hlasy, že by bolo možno lepšie, keby sa Ukrajinci vzdali, aby už bol konečne pokoj a mier. Slovenskí kvislingovci vyhlasujú, že keď podporujeme zbrojenie Ukrajiny, predlžujeme utrpenie Ukrajincov. Aká hlúposť!
Podmienky, ktoré si kladie Rusko, sú neakceptovateľné. Prečo by mal Kyjev uznať, že Krym je súčasťou ruského územia a priznať nezávislosť separatistickým republikám vyhláseným na východe Ukrajiny? To je čo za nezmysel?
Niektorí si myslia, že s Putinom môžu vyjednávať. Nebuďme naivní. Keď sme za osem rokov nič nevyjednali, tak teraz dupľom nevyjednáme. S agresorom nemožno jednať v rukavičkách.
Aktuálny konflikt na Ukrajine v mnohom pripomína situáciu po napadnutí Poľska v roku 1939. Hoci Británia a Francúzsko, viazané zmluvami s Poľskom, vyhlásili nacistickému Nemecku vojnu, zostali obe krajiny pasívne. Takzvanú čudnú vojnu skončilo až napadnutie neutrálneho Belgicka. Keď o niekoľko mesiacov Hitlerovi vojaci pochodovali Parížom a padali bomby na Londýn, bolo už neskoro. To si naozaj z ničoho nedokážeme zobrať ponaučenie?