Zatiaľ čo na Ukrajine umierajú ľudia, v našom diskurze sa objavujú hlasy, že sa nás to vlastne netýka, a že radšej by sme mali myslieť na naše národné záujmy. V tomto kontexte sú vraj sankcie proti Putinovmu režimu neprijateľné, pretože len vyprázdnia naše beztak zaťažené peňaženky.
To je však krátkozraké. Ukrajina bojuje aj za nás – za celú civilizovanú Európu vrátane Slovenska. Tento konflikt je aj súbojom demokracie, slobody a štátnej suverenity proti autokracii, totalite a imperializmu. Už len preto by nám malo záležať, aby to Ukrajina ustála.
V konečnom dôsledku však nemusíme byť fanúšikmi abstraktných civilizačných hodnôt, aby sme v konflikte podporovali obranyschopnosť obete. Ruská invázia postupne zdvíha novú železnú oponu. Ak by sme aj boli chladnokrvnými pragmatikmi, nie je v našom záujme, aby sa hranice tejto opony začínali na našej východnej hranici. Ochromilo by nás to ekonomicky, politicky, ale aj kultúrne.
Bez ohľadu na to, či našu geopolitickú orientáciu definujú hodnoty, alebo ekonomický kalkul, zosadenie Putina z trónu je v našom bezprostrednom záujme. Preto by sme mali využiť všetky prostriedky (okrem priamej vojenskej konfrontácie) na zastavenie ruskej agresie.
O ukončení vojny môžu rozhodnúť jedine Rusi. Len oni majú šancu vykúpiť Rusko z medzinárodnej izolácie a zo zovretia šialeného diktátora. Podariť sa im to môže žiaľ len vtedy, ak im to umožnia bezpečnostné zložky. História ukazuje, že kupovanie lojality generálov či policajných prezidentov je nevyhnutným predpokladom zotrvania lídra pri moci. Keď štátna pokladnica vyschne, začnú sa obzerať po výhodnejších alternatívach. Napríklad po lídrovi, ktorý im v dôsledku uvoľnenia sankcií ponúkne viac.
Práve v tom spočíva zmysel a nádej na zmenu prostredníctvom sankcií. Na strane druhej musí Ukrajina vydržať v odboji čo najdlhšie, na čo potrebuje aj vojenské dodávky. Pomoc je v tomto kontexte nevyhnutá. Pasívne prizeranie sa na dianie za našimi hranicami je jedine v záujme Kremľa.