Český predseda vlády Petr Fiala, poľský premiér Mateusz Morawiecki, vicepremiér Jarosław Kaczyński a slovinský premiér Janez Janša urobili nepochybne silné gesto. Dali jasne najavo: sme s vami, Európa podporuje Ukrajinu. Za to, že sa rozhodli pre takýto riskantný krok, nepochybne zožnú potlesk doma i na Ukrajine.
Heger, ktorý tam mohol byť spolu s nimi, sa rozhodol poslúchnuť odporúčanie bezpečnostných zložiek, že je to príliš riskantné. Je preto azda zbabelec? Mal ignorovať postoj ministerstva obrany?
Nie, nie je. Hoci symbolika má v politike veľký význam, obzvlášť v týchto pohnutých časoch, viac ako gestá sú dôležité činy. A Slovensko sa správa viac ako príkladne – prichýlili sme desaťtisíce utečencov a Ukrajine poskytujeme humanitárnu aj vojenskú pomoc.
Predstavme si, že premiérom by bol dnes Robert Fico. Je isté, že žiadne zbrane by na Ukrajinu neposlal a jeho postoj k utečencom je tiež otázny.
Síce vieme, že Igor Matovič by na schôdzku so Zelenským bez rozmýšľania išiel, treba si však položiť otázku, čo by nasledovalo, keby vlak začalo ostreľovať ruské vojsko a niektorého z premiérov zabilo? Asi by sme hovorili o nezodpovednom správaní politikov, ktorí neuposlúchli varovanie vlastných bezpečnostných zložiek…
A poďme ešte ďalej – aktivoval by sa článok 5, ktorý vedie NATO k spoločnej akcii voči nepriateľovi, čím by sa konflikt ďalej rozšíril?
Cesta stredoeurópskych lídrov mala šťastný koniec – sú späť doma, živí a zdraví. Hegera v kútiku duše možno aj škrie, že jeho kolegovia majú zrazu imidž odvážnych hrdinov, no dôležité bude najmä to, aby sme v nastúpenom kurze voči Ukrajine ďalej pokračovali a svojmu východnému susedovi všemožne pomáhali.