Najmä Rusko nevie, ako by mohlo vybŕdnuť z vojny, ktorú si predstavovalo úplne inak. Na ďalší postup do vnútrozemia Ukrajiny nemá sily. Rovnako tak na obsadenie veľkých miest. Stiahnutie armády neprichádza do úvahy. Bola by to blamáž. Preto sa uchyľuje k hrubej sile, ostreľovaniu civilných, ako aj vojenských objektov. Rozkúskovanie mierových rokovaní mu náramne vyhovuje. Získava tak prepotrebný čas na hľadanie cesty, ako sa vymaniť zo začarovaného kruhu. Zároveň môže raketovým bombardovaním nechávať Ukrajincov stále pod tlakom a v obavách o vlastné životy. Aj keď sa Kyjev už odhodlal k protiofenzíve, dobre vie, že vyhnať armádu svojho suseda z vlastného územia sám nedokáže.
Je preto zrejmé, že vojna sa tak ľahko neskončí. Ani prípadné zastavenie bojových operácií či prímerie vôbec neznamená koniec konfliktu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj konečne pochopil, že jeho krajina sa členom NATO v najbližšom čase nestane. Ani aliancia nevstúpi do vojny, pokiaľ nebude priamo napadnutá. Zároveň Ukrajinci dali Kremľu jasne najavo, že neutralita podľa vzoru Rakúska a Švédska neprichádza do úvahy. Tá bola vytvorená v úplne inom čase. Švédsko spolu s Fínskom dokonca svoj neutrálny štatút začali spochybňovať. Naopak, Kyjev žiada Kremeľ o bezpečnostné záruky do budúcnosti. Rusko zase požaduje demilitarizáciu Ukrajiny. Čo to znamená, nikto poriadne netuší. Hádam nie to, že Ukrajina nebude mať armádu.
Je preto zrejmé, že vojna sa tak ľahko neskončí. Ani prípadné zastavenie bojových operácií či prímerie vôbec neznamená koniec konfliktu. Vyjednávanie o stiahnutí ruských vojsk, Kryme, separatistických republikách, neutralite, demilitarizácii, bezpečnostných zárukách a tiež ekonomických sankciách potrvá mesiace, možno roky.
My sme sa z ničoho nič ocitli v susedstve krajiny, kde zúri vojna s nejasným koncom. Rakety už dopadajú neďaleko našich hraníc. Našťastie nie sme neutrálnou krajinou, ako by si mnohí, najmä naši oportunistickí opoziční politici, želali. Sme v NATO a Národná rada tak mohla schváliť posilnenie hraníc s Ukrajinou, čo možno iba privítať. Na Slovensko prídu mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti NATO. Pôsobia už v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Z vyše dvetisíc vojakov bude z Česka asi 600, Poľska a zo Slovinska 100, z Holandska 200, Nemecka 700 a USA 400. Teda nepôjde o nijakú americkú armádu, ako by sa niekto po podpise obrannej zmluve s USA domnieval. Tu nejde o žiadne letecké základne, ale o jasný a vážny signál Rusku. Pretože ak by sme ho nedali, Putin by si to vykladal ako akt slabosti. A obratom by si urobil zálusk aj na malú krajinu bývalého sovietskeho bloku.
Na slovenských hraniciach momentálne bránime západnú civilizáciu. Už by si to mal každý uvedomiť. Kto s tým nesúhlasí, mohol by si konečne dobrovoľne vyskúšať život v „lepšom svete“ na druhej strane a podať nám správu, ako je tam dobre. Zatiaľ tak nikto neurobil. Pretože dobre vie, že aj odtiaľ – z Putinovho Ruska – ľudia húfne odchádzajú smerom na Západ.