To by už nemalo dosah iba na Rusko, ale priamo aj na Slovensko a Ukrajine by nemuselo vôbec pomôcť. Zastavenie dodávok ropy a plynu, napríklad úplným odstrihnutím Ruska od bankového systému SWIFT, môže mať okamžité následky pre východoeurópske krajiny EÚ. Aj keď máme zásoby strategických surovín na niekoľko mesiacov, stále nevieme, ako nahradíme vypadnuté dodávky. Transport zo západných krajín ako aj spracovanie v Slovnafte sú viac než problematické. To by pre nás mohlo znamenať ekonomickú pohromu.
Rusko by síce upadlo do ešte väčšej krízy, ale vojnu by nezastavilo. Stále viac sa spomína, že do kúta zahnaný Putin by mohol siahnuť po zbraniach hromadného ničenia – jadrových alebo chemických.
Zároveň by zastavenie dodávok plynu a ropy negatívne dopadlo aj na Ukrajinu. Tá sa síce po roku 2015 od Ruska odstrihla, ale stále je od neho nepriamo závislá a z transportov jej plynú nemalé peniaze. Kto jej to nahradí?
Hoci diverzifikácia v EÚ je nevyhnutná, musíme sa pýtať, odkiaľ chýbajúci plyn a ropu nahradíme. Nórske kapacity sú momentálne využité naplno. Dodávky skvapalneného plynu z USA a jeho preprava sú ekologicky škodlivé. Máme sa ešte viac upnúť na autoritatívne režimy Blízkeho východu či na Alžírsko? Nezneužijú našu závislosť v budúcnosti? Navyše, dlhodobé kontrakty sa nedajú dojednať zo dňa na deň.
Majme tiež na pamäti, že súčasná nacionalisticko-konzervatívna klika nebude v Rusku vládnuť donekonečna. Putinova družina je už v pokročilom veku, generačná výmena je na spadnutie. To bude znamenať aj zmenu ruskej politiky, hoci nie hneď. Bez ekonomickej podpory EÚ sa nezaobíde. Preto úplné odrezanie sa od Ruska by nebolo najšťastnejším strategickým riešením. Na zastavenie Putina musíme hľadať aj iné páky.