Išlo o poslednú správu ombudsmanky. Ku koncu marca vo funkcii končí. Kto ju nahradí, zatiaľ nevedno. Poslancov to netrápi. Veď ide o ochranu „nejakých“ práv občanov voči neprávostiam či nečinnosti štátnych orgánov. Aj by vybrali nástupcu, ale nemajú koho. Totiž v našich nielen vládnych stranách sa touto agendou nikto nezaoberá. A kto by sa mal, keď riešia zväčša „dôležitejšie“ veci. A kto z občanov, majúci túto agendu na srdci, má šancu sa dostať na výslnie našej politiky? Veď tam je miesto vyhradené pre iných…
Zúfalosť vládnej družiny zvýrazňuje skutočnosť, že voľbu novej ombudsmanky odložili až na polovicu apríla. Nádej, že sa zjaví kandidát, je stále malá. Politické strany by aj niekoho (kohokoľvek) nominovali, veď s podporu svojho človeka sa dá dobre obchodovať, vymeniť za niečo dôležitejšie. Tu akoby išlo o zbytočné plytvanie žetónmi. Svoj záujem zatiaľ nevyjadrila ani výrazná občianska osobnosť. Vie, že v týchto podmienkach by mohla hazardovať so svojím dobrým menom.
Detskú ombudsmanku poslanci nevedia zvoliť už niekoľko mesiacov. Nuž načo, úrad aj tak funguje. Aj post štátneho tajomníka v rezorte spravodlivosti obsadili až teraz. Voľný bol pritom niekoľko mesiacov po čachroch v strane Za ľudí. Dnes patrí už SaS a do kresla mieri nakoniec jej poslanec Ondrej Dostál. V parlamente ho nahradí šéf štátnych hmotných rezerv Ján Rudolf. Vyzerá to ako rezignácia. Dôvod? A zahanbiť sa nedala ani Sme rodina. Tá na uvoľnené miesto štátneho tajomníka na ministerstve práce dosadí riaditeľa Sociálnej poisťovne. Ide o povýšenie či o pád?
Nuž keď sa chce, naši koaličníci šach s nominantmi vedia hrať. Záleží však na dôležitosti postu. A post ombudsmana dôležitý nie je.