Lex solidarita

Hneď na úvod treba povedať, že vlna solidarity s utečencami, ktorí z Ukrajiny po vypuknutí ruskej agresie smerujú zväčša na západ, je v Európe i na Slovensku skutočne pozoruhodná. Obzvlášť mimoriadny je súlad medzi verejnosťou, vládou i parlamentom.

23.03.2022 19:00
debata (15)

Ak uvážime, akým spôsobom mnohé európske vlády pred niekoľkými rokmi odmietali solidaritu s utečencami zo vzdialenejších vojnou sužovaných krajín a xenofóbnymi výrokmi rozoštvávali verejnosť, je to posun skutočne k nebývalej nádeji, že sa raz vo vzdialenej budúcnosti hymna Rady Európy o tom, že všetci ľudia raz budú bratia, naplní.

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky 117 hlasmi schválili návrh zákona, ktorý špecifikuje poskytovanie pomoci v súvislosti s vojnou na Ukrajine a v zrýchlenom procese rieši pomoc ľuďom na úteku. Vrátane zdravotného zabezpečenia a príspevku na bývanie. Pozoruhodné okrem iného je, že lex Ukrajina rozširuje možnosť vykonávať dočasnú odbornú stáž vo všetkých zdravotníckych povolaniach, čo je v situácii viac ako dva roky trvajúcej pandémie, ktorá už po niekoľký raz zvýraznila akútny nedostatok zdravotníkov v roky kolabujúcom zdravotníctve, pre Slovensko dokonca úľavou.

Lebo čo je vlastne to, čo chceme Ukrajincom okrem dočasnej materiálnej pomoci ponúknuť, keď tu žijeme v jednej rozhádanej, nesolidárnej krajine vyčerpanej sériami šokových terapií, kde je naša ochota pomáhať druhým neraz viac motivovaná odporom k tzv. nižším spoločenským triedam ako skutočnou solidaritou s utečencami?

V krízovej situácii, akou vojna bez debaty je, je zrýchlené konanie užitočný krok. Ale ako pri všetkom, čo sa tak trochu šije horúcou ihlou, hrozí, že sa menej premýšľa o dosahoch, potenciálnych hrozbách a prehlbovaní už jestvujúcich sociálnych priepastí. To sa obzvlášť týka oblasti zdravotníctva a bývania. Ukrajinskí utečenci na Slovensko neprichádzajú do sociálne zabezpečenej a dobre fungujúcej západnej krajiny, ako si to možno predstavujú a ako by sme si to želali. Vojna a s ňou utečenecká kríza prišli práve v čase, keď bolo už vzhľadom na pandémiu zrejmé, že ekonomika sa bude spomaľovať a ceny budú radikálne stúpať. Ohrozené skupiny obyvateľstva – dôchodcovia, mnohí pracujúci, nezamestnaní, slobodné matky atď. (veď to poznáme) – budú ešte ohrozenejšie, a to vari nepoznáme časy, keď to bolo inak. Ak napríklad príspevok na bývanie pre prenajímateľa môže bez ohľadu na lokalitu predstavovať okolo 1 250 eur, nie je zbytočné položiť si otázku, ako sa bude dať zabezpečiť, že sa nerozmôže špekulantstvo a ako sa dosiahne ochrana súčasných nájomníkov.

To je, samozrejme, len jeden z príkladov. Ľudia majú právo klásť otázky a dožadovať sa odpovedí. Napríklad tú, prečo sa 30 rokov žiadne riešenie nenašlo, a zrazu to ide. Je malomeštiacke pokrytectvo, že sme na jednej strane pripravení pomáhať ukrajinským utečencom a na druhej strane sa tvárime, že ľudia žijúci na hranici biedy či existenčnej núdze u nás neexistujú. Ak, tak sa k nim pristupuje ako k strateným prípadom, ktoré nemajú právo zdvihnúť hlas. Pritom práve pomoc utečencom by mohla dostať do popredia nevyhnutnosť sociálnej spravodlivosti. Lebo čo je vlastne to, čo chceme Ukrajincom okrem dočasnej materiálnej pomoci ponúknuť, keď tu žijeme v jednej rozhádanej, nesolidárnej krajine vyčerpanej sériami šokových terapií, kde je naša ochota pomáhať druhým neraz viac motivovaná odporom k tzv. nižším spoločenským triedam ako skutočnou solidaritou s utečencami?

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Ukrajina #utečenecká kríza #vojna na Ukrajine