Koniec vojny je zatiaľ v nedohľadne. A tak ako to býva pri dlhšie trvajúcich krízach – časom nám začína unikať kontext. Nemali by sme preto zabúdať, že Ukrajina bojuje aj za nás. I keď sa to môže zdať ako obohraté klišé, na pozadí fyzických bojov prebieha aj súboj hodnôt. Príbehy a idey sú totiž silnejšie ako rakety a tanky.
A nie, tu teraz nejde o zastieranie rôznych záujmov ideologickými frázami. Hrozba v podobe demokratických ideálov bola jedným z hlavných dôvodov Putinovej agresie.
Skutočným nebezpečenstvom pre Putinov kleptokratický režim totiž nie je bezprostredný útok spojencov, ale demokratické hodnoty, aktívna občianska spoločnosť a nezávislé médiá.
Tento postreh trefne pomenovala aj historička a novinárka Anne Applebaum, podľa ktorej je Putinova legitimizácia invázie argumentom o rozširovaní NATO len odpútavaním pozornosti. Skutočným nebezpečenstvom pre jeho kleptokratický režim totiž nie je bezprostredný útok spojencov, ale demokratické hodnoty, aktívna občianska spoločnosť a nezávislé médiá.
Problém je totiž v tom, že Ukrajina Rusom ukazuje, že sa to dá aj inak. Ukazuje, že princípy liberálnej demokracie nie sú v rozpore s národnými záujmami a že prosperovať možno aj so slobodnými voľbami a s rešpektom k ľudským právam. Práve z týchto dôvodov leží Ukrajina Putinovi v žalúdku.
Ruská invázia na Ukrajinu je v tomto kontexte výkrikom do tmy a posledným klincom do rakvy Putinovho režimu. Kremeľ totiž nedokáže exportovať do okolitých krajín víziu lepšieho usporiadania spoločnosti. Predsa ani tí najzapálenejší Putinovi pätolizači sa nehrnú v šíkoch do zidealizovanej krajiny veľkého medveďa. Ruskej elite tak neostalo nič iné – exportujú teror a skazu.
Po rozpade Sovietskeho zväzu sa javilo, že smerovanie ľudských spoločností k modernite a liberálnym demokraciám je nevyhnutnosťou. Prorokovaný koniec dejín však nenastal a udalosti poslednej dekády ukazujú, že nič nie je vyhraté.
Predstavy o demokratizácii Číny prostredníctvom liberalizácie trhu sa ukázali ako príliš idealistické a Rusko sa svojimi iracionálnymi krokmi už roky vzďaľuje od spravodlivej a tolerantnej spoločnosti. Západom zas otriasol brexit a vyčíňanie Donalda Trumpa za zaoceánskym kormidlom. Úvahy o kríze demokracie nadobúdali akútny rozmer.
Vojna na Ukrajine je však v tomto kontexte príležitosťou a budíčkom pre civilizovaný svet. Je načase, aby sme novonadobudnutú jednotu pretavili aj v akcieschopnosť. A to nielen podporou Ukrajiny v jej spravodlivom boji za lepšie zajtrajšky, ale aj prehodnotením vlastného spôsobu spravovania spoločnosti. Od znižovania závislosti od ropy a plynu cez užšiu kooperáciu v rámci Európskej únie až po zefektívňovanie demokratických inštitúcií, ktoré, žiaľ, zaspali v minulom storočí.
Nezaspime a vystrčme hlavu z piesku. Aj keď by nás mal chvíľu z toho bolieť krk.