Ukrajina bojuje aj za nás

Ruská invázia na Ukrajine trvá už dlhšie, než sme čakali. Kým tisíce utečencov prechádzajú cez naše hranice, vo verejnom diskurze sa stále objavujú názory, že nás sa celá situácia vôbec netýka. Skutočne si však môžeme dopriať benefit strkania hláv do piesku?

, 27.03.2022 19:00
ukrajina Foto:
V nedeľu 27. marca 2022 trčí z asfaltu v obci Stojanka pri ukrajinskej metropole Kyjev časť mínometného náboja.
debata (61)

Koniec vojny je zatiaľ v nedohľadne. A tak ako to býva pri dlhšie trvajúcich krízach – časom nám začína unikať kontext. Nemali by sme preto zabúdať, že Ukrajina bojuje aj za nás. I keď sa to môže zdať ako obohraté klišé, na pozadí fyzických bojov prebieha aj súboj hodnôt. Príbehy a idey sú totiž silnejšie ako rakety a tanky.

A nie, tu teraz nejde o zastieranie rôznych záujmov ideologickými frázami. Hrozba v podobe demokratických ideálov bola jedným z hlavných dôvodov Putinovej agresie.

Skutočným nebezpečenstvom pre Putinov kleptokratický režim totiž nie je bezprostredný útok spojencov, ale demokratické hodnoty, aktívna občianska spoločnosť a nezávislé médiá.

Tento postreh trefne pomenovala aj historička a novinárka Anne Applebaum, podľa ktorej je Putinova legitimizácia invázie argumentom o rozširovaní NATO len odpútavaním pozornosti. Skutočným nebezpečenstvom pre jeho kleptokratický režim totiž nie je bezprostredný útok spojencov, ale demokratické hodnoty, aktívna občianska spoločnosť a nezávislé médiá.

Problém je totiž v tom, že Ukrajina Rusom ukazuje, že sa to dá aj inak. Ukazuje, že princípy liberálnej demokracie nie sú v rozpore s národnými záujmami a že prosperovať možno aj so slobodnými voľbami a s rešpektom k ľudským právam. Práve z týchto dôvodov leží Ukrajina Putinovi v žalúdku.

Ruská invázia na Ukrajinu je v tomto kontexte výkrikom do tmy a posledným klincom do rakvy Putinovho režimu. Kremeľ totiž nedokáže exportovať do okolitých krajín víziu lepšieho usporiadania spoločnosti. Predsa ani tí najzapálenejší Putinovi pätolizači sa nehrnú v šíkoch do zidealizovanej krajiny veľkého medveďa. Ruskej elite tak neostalo nič iné – exportujú teror a skazu.

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa javilo, že smerovanie ľudských spoločností k modernite a liberálnym demokraciám je nevyhnutnosťou. Prorokovaný koniec dejín však nenastal a udalosti poslednej dekády ukazujú, že nič nie je vyhraté.

Predstavy o demokratizácii Číny prostredníctvom liberalizácie trhu sa ukázali ako príliš idealistické a Rusko sa svojimi iracionálnymi krokmi už roky vzďaľuje od spravodlivej a tolerantnej spoločnosti. Západom zas otriasol brexit a vyčíňanie Donalda Trumpa za zaoceánskym kormidlom. Úvahy o kríze demokracie nadobúdali akútny rozmer.

Vojna na Ukrajine je však v tomto kontexte príležitosťou a budíčkom pre civilizovaný svet. Je načase, aby sme novonadobudnutú jednotu pretavili aj v akcieschopnosť. A to nielen podporou Ukrajiny v jej spravodlivom boji za lepšie zajtrajšky, ale aj prehodnotením vlastného spôsobu spravovania spoločnosti. Od znižovania závislosti od ropy a plynu cez užšiu kooperáciu v rámci Európskej únie až po zefektívňovanie demokratických inštitúcií, ktoré, žiaľ, zaspali v minulom storočí.

Nezaspime a vystrčme hlavu z piesku. Aj keď by nás mal chvíľu z toho bolieť krk.

© Autorské práva vyhradené

61 debata chyba
Viac na túto tému: #Vladimir Putin #demokracia #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy