Hoci Orbán poriadne oklieštil médiá a vôbec demokraciu, do verejnoprávnej televízie boli pred voľbami pozvaní opoziční politici iba zriedkavo, väčšinový volebný systém bol na mieru ušitý Fideszu a dokonca aj miesta na vylepovanie volebných plagátov si uzurpovala dominantná strana, predsa len Orbánovo štvrté víťazstve v rade (a piate vôbec) sa nemôže pripísať iba na vrub spomínaných faktorov.
Maďarskému premiérovi nemožno uprieť výrazný politický talent. V inom štáte by korupcia či záhadné zbohatnutie blízkeho okolia zlomili krk nejednému politikovi. Tu okliešťovanie médií nehrá až takú významnú úlohu. Úplatky a majetkovú okázalosť vyvolených totiž ľudia vidia denne na vlastne oči. Nikto ich len tak neopije rožkom. A predsa volia Orbána.
Chyba teda musí byť v opozícii. Tá sa zjednotila do jedného bloku V jednote za Maďarsko, ale vopred išlo o nesúrodé, nepresvedčivé teleso. Vedľa seba stáli bývalí extrémisti z Jobbiku, Maďarská socialistická strana či expremiér Ferenc Gyurscány (ako predseda Demokratickej koalície). Ten sa preslávil dodnes rezonujúcim prerieknutím, ako jeho kabinet vládol iba za pomoci klamstiev a podvodov, a tiež nedokázal vyvrátiť podozrenia z plagiátorstva. Nepomohla ani voľba lídra priamo v primárkach, kde Márki-Zay porazil Gyurcsányho manželku. Lenže ani on nepresvedčil, v predvolebnej kampani sa dopustil viacerých zbytočných chýb. Napriek tomu bol ako líder opozície za posledné roky určite najprijateľnejší.
Orbán je rodený oportunista. Tento spočiatku liberál, dnes kovaný konzervatívec vždy načúva hlasu ľudu, ktorému vyjde rád v ústrety. Neriadi sa žiadnou ideológiou, aj keď sa to možno zdá. Riadi sa výlučne účelovým pragmatizmom a politickým kalkulom. Ten mal iba vždy jeden cieľ: moc. Získať ju a udržať.
Dôvod porážky je jednoduchý. Opozícia okrem kritiky a sľubovania odstránenia Orbána toho príliš veľa neponúkla. Sľubmi, že Maďarsko bude viac prozápadné, proeurópske, opäť demokratické a slušné, sa voľby v takýchto ťažkých časoch, keď prím hrajú sociálne a ekonomické otázky, v ktorých si Orbán nepočína vôbec zle, vyhrať nedajú. V tomto smere by váhajúci voliči museli dostať atraktívnejšiu a komplexnú ponuku. A to sa nestalo. Aj preto, že Orbán je rodený oportunista. Tento spočiatku liberál, dnes kovaný konzervatívec vždy načúva hlasu ľudu, ktorému vyjde rád v ústrety. Neriadi sa žiadnou ideológiou, aj keď sa to možno zdá. Riadi sa výlučne účelovým pragmatizmom a politickým kalkulom. Ten mal iba vždy jeden cieľ: moc. Získať ju a udržať. Pritom je Orbán presvedčivý a autentický – verí v to, čo robí. Aj zjavne antidemokratické opatrenia prijíma vždy na hrane zákona s vyšpekulovanými obrannými argumentmi. Z tohto zorného uhla treba vidieť aj koketovanie s Putinom.
Nasledujúce turbulentné časy budú Orbánovi priať. Ako sa sám prezentoval, bude pilierom mieru a stability. Akékoľvek chybné kroky EÚ v zložitej situácii využije vo svoj prospech a bude nimi živiť svoju politiku. Zosadiť ho z premiérskeho kresla, ak sa nedopustí zjavnej chyby, nebude vôbec ľahké.