Do toho sa pripomenula hlava mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini, ktorý chce iniciovať zasadnutie parlamentného zdravotníckeho výboru. Ukazuje sa, že v skutočnosti hrozí, že onedlho nebude mať vôbec kto liečiť, a možno ani nebude kde.
To celé má do činenia s peniazmi plynúcimi z plánu obnovy, ktoré sa mali použiť na výstavbu nových nemocníc, a už tradične s projektom výstavby (dostavby) nemocnice na bratislavských Rázsochách, ktorá približne 32 rokov stojí (hoci ako nával zlého svedomia za premlčané hriechy minulosti sa periodicky vracia sťa duch kráľa Hamleta). Pellegrini tvrdí, že ak by sa mali peniaze z plánu obnovy vložené do stavby nových štátnych nemocníc či do rekonštrukcie existujúcich fakturovať podľa zmlúv, už o štyri roky by museli byť schopné prijímať pacientov. To je časovo očividne náročný kúsok. Ale kým sa pozornosť v poslednom čase cielene upriamovala na súkromnú nemocnicu Bory, veľké a kľúčové slovenské nemocnice, roky v priam havarijnom stave, stále fungujú tak, ako ich personál – na konci s dychom.
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský hovorí doslova o rozpade slovenského zdravotníctva. Ak si vláda okamžite nevytýči štátne zdravotníctvo, rekonštrukciu, dostavbu a celkové zlepšenie podmienok lekárov, zdravotníkov a študentov ako absolútnu prioritu, hrozí, že personálne prestane zdravotníctvo na Slovensku existovať. Exodus lekárov už v minulosti hrozil aj nastal neraz. Niekdajší minister zdravotníctva Zajac svojho času prorocky argumentoval, že nevadí, prídu k nám predsa lekári z Ukrajiny! Je možné tešiť sa z toho, že tá chvíľa očividne prichádza? Naši lekári definitívne odídu do zahraničia, a tým ukrajinským – nemáme čo ponúknuť.