Pre vládnu koalíciu sa už určité maniere stávajú charakteristické. Zrodí sa nápad, veľakrát veľmi diskutabilný, a obratom ho treba realizovať. Kto sa s ním okamžite nestotožní, je označený za nepriateľa. Tak to bolo nielen pri celoplošnom testovaní, ruskej vakcíne Sputnik V či vakcinácii, ale aj v mnohých ďalších prípadoch. Slovensko je parlamentná demokracia a akékoľvek dôležité kroky by mali prejsť poctivou debatou. Iste, v koalícii si môžu povedať: Máme v parlamente 90 mandátov – od toho sa odvíja naša legitimita. Na druhej strane však majú dnes koaličné strany podľa prieskumov podporu dovedna iba 30 percent voličov. A čo je dôležitejšie, nálada v spoločnosti je napätá, ľudia sú unavení z opatrení proti pandémii, frustrovaní a neistí pre nevídaný rast cien a nákladov na život. Preto by mali vládni politici konať obozretnejšie a zbytočne nerozdeľovať spoločnosť, nech sú ich pohnútky akokoľvek ušľachtilé.
Je zrejmé, že pri dodávke S-300 sa musel zachovať určitý stupeň utajenia, ale aj tak postup ministra obrany Jaroslava Naďa mal byť iný. Nemal spoločnosť zavádzať a klamať. Mohol napríklad vyvolať dojem, že o poskytnutí S-300 Ukrajine sa stále diskutuje, všetko konzultujeme so spojencami a nič nie je vylúčené. Aj v Nemecku či v krajinách NATO sa o dodávkach zbraní (tankov) verejne debatuje. Pritom sú si tiež dobre vedomí, že dodávky môžu byť na ukrajinskom území vystavené ruskému útoku.
Kto pochybuje, je obratom označovaný priam za podporovateľa Putina. Takéto „logické“ skratky sú nebezpečné. Sú skôr podobné práve tomu, ako Putinov režim dlhodobo spracúva vlastných občanov.
Vláda preto mala o takom dôležitom kroku pre bezpečnosť našej krajiny informovať aj niektorých opozičných poslancov z príslušných parlamentných výborov. Určite by sa tak docielila väčšia akceptácia naprieč celou spoločnosťou a nevyvolali by sa toľké vášne.
Bez debaty, Ukrajina potrebuje zbrane. Aj ich dostáva. A je dobré, že ani my nezostávame bokom. Otázka je, či S-300 Ukrajine až tak pomôže, keď zároveň tvrdíme, že systém dožíva a chceli sme sa ho čo najskôr zbaviť. Na druhej strane, Ukrajina oň požiadala a asi vie prečo.
Namiesto S-300 v hodnote stoviek miliónov eur nám spojenci poskytli americký systém Patriot. Zatiaľ dorazili tri batérie, každá v hodnote jednej miliardy eur. Má prísť ešte jedna. Natrvalo by mala zostať iba jedna. Prečo teraz potrebujeme štyri? A ako sa to bude financovať? To nie sú nemiestne otázky. Na Ukrajine denne zomierajú nevinní ľudia a S-300 im pomôže mnohé životy zachrániť, ale keď vláda niečo robí, musí mať premyslené aj nasledujúce kroky a nie tápať. Zatiaľ iba predseda Národnej rady Boris Kollár naznačil, že batériu uhradíme ročným splátkami. Verejnosť potrebuje jasné odpovede, stále žijeme v parlamentnej demokracii.
Pri tejto koalícii akoby to prestávalo platiť. O svojich návrhoch diskutuje iba neochotne. Akýkoľvek závažnejší krok sa snaží vyhraniť. Aj teraz pri S-300. Kto pochybuje, je obratom označovaný priam za podporovateľa Putina. Takéto „logické“ skratky sú nebezpečné. Sú skôr podobné práve tomu, ako Putinov režim dlhodobo spracúva vlastných občanov. Stávame sa tak viac „putinovskí“, ako by sme si to uvedomovali. Preto by koalícia mala zmeniť formu, akou vládne a podáva aj prospešné či ušľachtilé opatrenia.