Pandémiou zasiahnuté hotely zívajúce prázdnotou, na pokraji prežitia, neváhali a ochotne ubytovali utečencov. Poskytli im druhý domov. Lenže covid ustupuje a prichádza letná sezóna. Ľudia sú hladní po cestovaní. Je logické, že hotely im chcú vyhovieť. Veď to je ich úloha. Po dlhom čase pôstu potrebujú peniaze ako soľ.
Samozrejme, vojnových utečencov ubytovali zadarmo. Inak to nešlo. Lenže to nie je dlhodobé riešenie. Vláda im síce poskytla finančný príspevok, ale ten je smiešne nízky. Na osobu a noc 7,70 eur, pre osobu do 15 rokov iba 3,85 eur. Aj laikovi je jasné, že takáto malá suma nemôže pokryť všetky náklady. Najmä v čase, keď ceny energií raketovo stúpajú.
Tak trochu už klasika. Vláda síce poskytla pomoc, ale nedostatočnú. Nič nerieši. Presne ako počas pandémie. Rovnako ako vtedy, ani teraz nedorazila načas. Mnohí hotelieri zatiaľ nedostali ani jedno euro. A to nie je všetko. Naša vláda akoby nechcela zostať nič dlžná svojej povesti a na miesta už posiela kontroly. Skúmajú, či sa nepodvádza, aké sú ubytovacie podmienky, alebo či vyhovuje hygiena.
Prišli k nám Ukrajinci rôznych profesií a z rôznych sociálnych skupín. Nie všetci si môžu dovoliť kúpiť byt či zaplatiť prenájom. Niektorí tu budú chcieť ostať žiť a pracovať (aj v cestovnom ruchu). Na to však zo začiatku potrebujú adekvátnu pomoc, či už priamo, alebo pre tých, ktorí im pomáhajú.
Nie takú, ktorá znovu iba vylepšuje imidž vlády, ale nič nerieši a všetku ťarchu prenáša na bedrá jednotlivcov, podnikateľov a samospráv. A za ochotu im k tomu dodá ešte bonus sekírovania.