Chce sa ešte niekomu učiť?

Problémy slovenského školstva na všetkých stupňoch a úrovniach sú už pevnou súčasťou spoločenskej reality. Do hľadáčika sa osobitne dostávajú vysoké školy, ktoré dlhodobo bojujú nielen s materiálnym nedostatkom, neuspokojivým spoločenským a finančným ohodnotením pedagógov, ale aj s celkovým poklesom vzdelanostnej úrovne.

18.04.2022 19:00
debata (22)

Výsledkom neraz býva, že z ául vychádzajú absolventi síce s titulmi, ale bez hlbších poznatkov, pretože to prvé sa stalo dôležitejšie než to druhé. Dokonca dôležitejšie než oddanosť svojmu poslaniu či povolaniu a vedomie o jeho spoločenskom význame. Existuje na to také pekné žargónové slovko: fachidiotizmus.

Pandémia tomu, samozrejme, pridala nový rozmer. V úsilí zachrániť, čo sa dá, bolo nevyhnutné uchýliť sa k on-line výuke i on-line skúšaniu. Že to viac ako skvalitneniu vzdelávania pomohlo skôr zdokonaleniu podvádzacích techník, ani netreba zvlášť prízvukovať. Najnovšie sa zvýraznil fenomén, že približne tretina vysokoškolských študentov štúdium nedokončí. Nielen preto, že ho nezvláda, ale i preto, že ich nebaví. Podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nedokončí bakalársky stupeň okolo 38 percent študentov.

Pokiaľ študent, ktorý po prvých mesiacoch či semestroch zistí, že pokračovať v štúdiu by znamenalo niekoľko rokov premáhania sa v prekonávaní nudy, školu opustí, je to ten lepší prípad.

Pokiaľ študent, ktorý po prvých mesiacoch či semestroch zistí, že pokračovať v štúdiu by znamenalo niekoľko rokov premáhania sa v prekonávaní nudy, školu opustí, je to ten lepší prípad. Nie vždy sa predstavy stredoškoláka zhodnú s realitou a je prirodzené, že objaví nový vysokoškolský odbor alebo si uvedomí, že na vykonávanie zmysluplnej práce vysokú školu nepotrebuje. Jednoducho, kvalitné stredoškolské odborné vzdelanie by malo znamenať aj to, že dobrí elektrikári, mechanici, inštalatéri, kaderníci, záhradníci, ošetrovatelia atď., nájdu v spoločnosti nielen uplatnenie, ale aj morálne ocenenie. Zhodné so statusom vysokoškolsky vzdelaného človeka, ktorý diplom nenadobudol podvodom a nestal sa akademickým fachidiotom.

Tu niekde sa však dostávame hlbšie ku koreňu problému – k previazanosti základného, stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania. Hovorca Slovenskej technickej univerzity Juraj Rybanský uvádza, že za nezvládaním technických predmetov býva aj klesajúci počet stredoškolákov maturujúcich z matematiky. Natíska sa otázka: Nemala by byť pri technických odboroch maturita z matematiky povinným predpokladom?

To je, samozrejme, len príklad. Univerzity nemajú dôvod, a nemali by mať ani tendenciu znižovať študijné nároky len preto, že z roka na rok prichádzajú na vysoké školy čoraz menej pripravení študenti. Relatívna dostupnosť štúdia a absencia prijímacích skúšok by nemali znamenať, že vysoké školy musia za každú cenu „vyprodukovať“ absolventov. Problémom nie je to, že počas štúdia sa rady študujúcich prerieďujú, ale to, že na univerzity prichádzajú študenti, ktorých všeobecná rozhľadenosť a disciplína sa preukázateľne dlhodobo znižujú.

Nešvár filozofie čo najmenšej námahy „načo mi to bude“ zbavuje vzdelanie samotného zmyslu. Darmo potom lipnúť na vysokých nárokoch, časom sa budú znižovať aj samy.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #vysoké školstvo #úroveň vzdelania