Bitka o Francúzsko sa neskončila

Emmanuel Macron v druhom kole prezidentských volieb jasne porazil Marine Le Penovú. Po dvadsiatich rokoch sa tak stal prvým prezidentom, ktorý bol zvolený dvakrát po sebe. Zaradil sa tak medzi velikánov nielen francúzskej, ale aj svetovej politiky, ako sú Charles de Gaulle a François Mitterand (Jacques Chirac pred 20 rokmi vyhral nad Jean-Marie Le Penom po tom, čo voliči favorita Lionela Jospina podcenili prvé kolo).

25.04.2022 14:45
debata (6)

To je zatiaľ všetko, z čoho môže mať staronový prezident radosť. Pretože v júni bude nasledovať ešte tretie kolo – ako sa hovorí parlamentným voľbám. Až tie rozhodnú, aký silný bude Macronov mandát. Ľahko sa môže stať, že jeho nedeľňajší triumf sa zmení na Pyrrhovo víťazstvo. Ak jeho strana Republika v pohybe (La République En Marche!) nevyhrá voľby ako pred piatimi rokmi, jeho pozícia bude slabá, aj keď nie bezvýznamná. Macronovi hlavní protikandidáti Jean-Luc Mélenchon a Marine Le Penová už dali najavo, že chcú tretie kolo vyhrať. Mélenchon dokonca vyhlásil, že sa chce stať premiérom.

K tomu má zatiaľ ďaleko. Jeho strana Nepoddajné Francúzsko (La France Insoumise), ktorá vznikla iba pred minulými voľbami, nie je favoritom. Ako aj v minulých voľbách sa môže ľahko stať, že nedokáže pretaviť – rovnako Le Penovej Národné združenie (Rassemblement National) – popularitu lídra z prezidentských volieb do výraznejšieho úspechu. Mélenchon by musel spojiť na ľavici všetky prúdy, od Socialistickej strany cez Zelených až po Komunistickú stranu. On sám je síce vynikajúci a zapálený rétor, ale jeho slabinou je práve spájanie, neochota ku kompromisom. Pre radikálnu pravicu bude dôležité, či sa Le Penová dokáže spojiť s Éricom Zemmourom.

Budúce mesiace ukážu, aký schopný je francúzsky politický systém. Ak opäť vo väčšinovom systéme prepadnú hlasy väčšiny voličov a vládnuť bude „menšina“, stabilitu to neprinesie.

Vo francúzskom väčšinovom systéme rozhoduje druhé kolo. V ňom ľudia rovnako ako aj v prezidentských voľbách volia nie za niekoho, ale proti niekomu. Navyše Mélenchon i Le Penová vynikajú v kritike zlej sociálnej a ekonomickej situácie v krajine, menej už v načrtnutí realistického programu. To sa ukázalo aj v televíznom dueli minulý týždeň, keď sa Le Penová opäť viezla na klesajúcej kúpnej sile bežných ľudí, ale stratila reč, keď sa začalo hovoriť o detailoch a konkrétnych opatreniach.

To dáva Macronovej strane Republika v pohybe veľkú šancu na víťazstvo. Musí však spojiť pravý a ľavý stred. Prezident je centrista, ktorý umne spája sociálny (ľavicový) a ekonomický (pravicový) liberalizmus. Dôležité bude, čo urobia tradičné (veľké) strany, ktoré predsa len majú v parlamentných voľbách väčšie šance ako v prezidentských.

Aj keby Macronov blok nakoniec vyhral, nebude mať pred sebou ľahkú cestu. Je dosť pravdepodobné, že ani centristi, ani ľavica, ani populistická pravica nebudú mať väčšinu. Nebude jednoduché zostaviť fungujúcu vládu. Množstvo nevyhnutých kompromisov nevyhovujúcich ani jednej strane, slabá vláda i prezident môžu dostať Francúzsko do vlečúcej sa krízy. Pálčivé problémy, ktoré sužujú dnes väčšinu Francúzov, zostanú opäť neriešené.

Budúce mesiace ukážu, aký schopný je francúzsky politický systém. Ak opäť vo väčšinovom systéme prepadnú hlasy väčšiny voličov a vládnuť bude „menšina“, stabilitu to neprinesie. Hnev a protesty budú pokračovať. Ak sa Francúzom nepodarí krajinu pohnúť vpred, mali by začať premýšľať o efektívnejšom politickom systéme. Napríklad sa inšpirovať Nemeckom.

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #Marine Le Penová #Emmanuel Macron #Jean-Luc Mélenchon #prezidentské voľby vo Francúzsku