Čas ukáže, či to nakoniec nebolo iba povestné ticho pred búrkou. Koalícia totiž práve dosiahla vrchol. Už bude nasledovať iba postupný pád. Schválením súdnej mapy a stavebného zákona (predpoklad výstavby bytov) a obvinením Roberta Fica a Roberta Kaliňáka si po mesiacoch vzájomných sporov odfajkla splnenie základných sľubov. Vládne strany si na nich postavili svoje politické bytie či nebytie. Sme rodina na výstavbe nájomných bytov, Za ľudí a SaS na súdnej mape a OĽaNO na poslaní Fica a Kaliňáka „za mreže“.
Samozrejme, ďalšie kľúčové reformy ako daňovo-odvodová a zdravotnícka sú zatiaľ na polceste. A je dosť možné, že dopadnú ako tá v súdnictve – tak nijako. Veď v zdravotníctve koalícia ani nevie, ako ho v krátkom čase pozdvihnúť.
Na zastretie nejednoty či skôr neschopnosti dobre poslúžili obvinenia Fica a Kaliňáka. Predstava vidieť oboch v cele mnohým zastrela zrak a ukázala sa pre koalíciu ako dvojsečná. Pretože ruky spravodlivosti dopadajú aj na „smerákov“, ktorí sa s bývalou vládnou stranou rozlúčili a teraz vystužujú koaličné rady. Ide o poslanca Sme rodina Martina Borguľu.
Koaličné strany sa tak riadne držia v šachu. Nič iného okrem pokračovania politiky „handlov“ niečo za niečo a polovičatých reforiem im nezostáva. Dokedy im to vydrží?
Pri tejto koaličnej strane to nie prvýkrát, čo jej predstaviteľ má „opletačky“ s políciou. Boris Kollár dáva svoj nesúhlas hlasne najavo. Dokonca ministra vnútra vyzýva na demisiu. Je pravda, že Roman Mikulec (OĽaNO) nepôsobí príliš presvedčivo. Za sebou má viaceré prešľapy, naposledy pri pomoci ukrajinským utečencom, a chýba mu aj určitá razancia, aká tejto dôležitej stoličke od nepamäti prislúcha. Lenže ak si Kollár pri Mikulcovi presadí svoje a dôjde k výmene, môže nasledovať reťazová reakcia.
Totiž Mikulec nie je jediný minister, ktorý svoj post nezvláda najlepšie. Na uterák sú aj nominanti Sme rodina – minister práce Milan Krajniak či úplne zbytočný podpredseda vlády Štefan Holý. Ak si podobné nároky na ministrov ako Sme rodina začnú uplatňovať aj iné strany, nezostane kameň na kameni. Bude na revanš Kollár akceptovať ich požiadavky, alebo radšej opustí koalíciu?
Ani Sme rodina, ani ostatné koaličné strany si tento scenár – ktorý už bol na stole v minulosti – zatiaľ neželajú. Kollár sa v žiadnom prípade nechce dobrovoľne odpíliť od chápadiel moci. Práve naopak. A „okyptená“ koalícia by zase ťažko schvaľovala dôležité zákony a reformy. Navyše ohrdnutý Kollár by bol vhodnou nevestou pre Hlas a Smer po ďalších voľbách. V neposlednom rade by odchodom Kollára stratil strategického spojenca hlavný hýbateľ koalície Igor Matovič. Lenže Mikulec je práve jeho nominant a voľné ruky polície – ktoré dopadajú aj na Sme rodina – sú alfou a omegou Matovičovej politiky.
Koaličné strany sa tak riadne držia v šachu. Nič iného okrem pokračovania politiky „handlov“ niečo za niečo a polovičatých reforiem im nezostáva. Dokedy im to vydrží?