Poľsko sa z krajín EÚ dlhodobo stavia k Rusku najkritickejšie. Preto sa dalo očakávať, že ak sa Putin rozhodne zavrieť kohútiky, bude v EÚ prvý na rade práve náš severný sused. Našťastie si už Poľsko vie výpadky nahradiť a Rusko si finančné straty z poklesu exportu kompenzuje zo zvýšených cien plynu.
Ceny ťahá hore najmä zvyšovanie nestability. Tá sa bude v najbližších týždňoch prehlbovať. Postupne do konca mája sa musia jednotliví odberatelia plynu rozhodnúť, či budú platiť Gazpromu v eurách, alebo v rubľoch. Samozrejme, je to psychologická vojna. Pretože o žiadnu platbu v rubľoch nejde, prebehne v eurách a iba sa v banke technicky prevedie na rubeľ. Putinovi ide o rozdelenie EÚ, vyvinúť na ňu nátlak, prijať morálny kompromis a nahlodať sankcie.
Má to dobre rozbehnuté. Plyn nedovážajú vlády krajín EÚ či štátne firmy, ale najmä súkromné spoločnosti. Niektoré už avizovali, že na ruskú hru pristúpia. Prečo nie? Ide aj o peniaze. Kto im to zakáže?
Napriek uisteniam expertov, že bez ruského plynu by sme do zimy či dokonca aj budúcej jari prežili, stálo by nás to veľké obete. Ekonomické i v praktickom živote (domácnosti, doprava). Na Slovensku oveľa väčšie ako v iných krajinách EÚ. Z Ruska dovážame takmer 90 % plynu, celá únia nemalých 40 percent. Napriek prepojenosti plynovodmi všetkými smermi nemáme v EÚ dostatočné alternatívne zdroje. Ani plávajúce LNG terminály nedokážu obratom zalátať dieru.
A keby sa zastavil aj dovoz ropy, Slovensko by trpelo ešte viac. Hoci to asi nehrozí, lebo Slovnaft spadá pod maďarský koncern MOL a Viktor Orbán sa k uzavretiu kohútikov stavia odmietavo.
Putin dobre vie, že nemáme príliš na výber. Silné gestá môžu nakoniec viesť iba k tomu, že si strelíme do vlastnej nohy. Komu to pomôže? Jedine Putinovi. Lebo rozhádaná Európa zmietajúca sa v ekonomickej kríze a nepokojoch je jeho hlavný cieľ.