Samozrejme, nestáva sa každý deň, že v parlamente sa objaví návrh, aby poslanci hlasovali o vydaní trojnásobného premiéra na väzobné stíhanie. Iste, predstava, že by Robert Fico mohol skončiť vo väzení, je pre mnohých prisilná káva. Treba však zdôrazniť, že nik ho neposiala na doživotie do gulagu, bez preukázania viny a riadneho súdneho procesu. O jeho osude nerozhoduje nejaká boľševikmi ustanovená „trojka“ a pred jeho dverami neklopú nadránom príslušníci NKVD a neodvedú ho nevedno kam.
No práve tento pocit sa snažia vyvolať poslanci Smeru. Najaktívnejší v tomto smere je Ľuboš Blaha, ktorý používa široký repertoár prirovnaní od „cárskeho samoderžavia“ až po „fašistické metódy“. Pán poslanec však nezostáva len pri porovnaní s totalitnými praktikami, ale aby vyburcoval odpor svojich priaznivcov, neváha šíriť špekulácie, že Roberta Fica podobne ako Milana Lučanského chcú vlastne zabiť. A tak do svojich plamenných rečí vplieta narážky, že Fico by sa mohol vo väzení „potknúť o papuču“ a podobne. No vrchol demagógie predviedol na zhromaždení, kde pred rozvášneným zástupom ľudí skandoval: „Matovič je Hitler!“ a sfanatizovaný dav to po ňom následne opakoval.
Súčasná situácia by sa azda najvýstižnejšie dala nazvať: Veľa kriku pre nič. Na rozdiel od známej Shakespearovej komédie však nejde o príbeh mladých ľudí hľadajúcich lásku, no skôr o drsný triler, v ktorom sa starnúci mocnár zúfalo bráni obvineniam, lebo vie, že jeho mocnárstvo sa rúca ako domček z kariet.
Treba preto jasne povedať, že toto nie je „koniec demokracie na Slovensku“ – ako dookola omieľajú predstavitelia Smeru, toto je z ich strany len pokus odpútať pozornosť od podstaty veci. To, že pri tom zachádzajú za hranicu dobrého vkusu, ich zjavne netrápi. Demagógia, ku ktorej sa uchyľujú, však deformuje celú verejnú diskusiu a otvára dvere dokorán ešte väčším populistom, ako sú momentálne oni sami. Preto sa mnohým oprávnene zdá, že psychotické výkriky Ľuboša Blahu, sú priam ako vytrhnuté z goebbelsovskej príručky propagandy.
Keby to nebolo smutné, bolo by to až smiešne, lebo vety a „argumenty“, ktoré z úst predstaviteľov Smeru zaznievajú, sú takmer identické. Akoby niekto na ich tlačovom oddelení vyrobil elaborát, ako majú vystupovať na verejnosti a oni potom ako cez „kopirák“ papagájujú naučené frázy.
Súčasná situácia by sa azda najvýstižnejšie dala nazvať: Veľa kriku pre nič. Na rozdiel od známej Shakespearovej komédie však nejde o príbeh mladých ľudí hľadajúcich lásku, no skôr o drsný triler, v ktorom starnúci mocnár prešvihol vhodný okamih odovzdať moc svojmu nasledovníkovi, a teraz sa zúfalo bráni obvineniam, lebo vie, že jeho mocnárstvo sa rúca ako domček z kariet.
On a jeho nohsledovia sa v skutočnosti neboja „tyranie väčšiny“, oni sa boja konca jednej éry, preto tak nahlas kričia.