Hlavné zmeny sú takéto: takmer 570-tisíc súčasných sporiteľov, ktorí po Ficovom nešťastnom presunutí zostali v garantovaných (dlhopisových – rozumej menej rizikových) fondoch, dostanú oznámenie, že ich peniaze sa postupne presunú do negarantovaných (akciových či indexových – rozumej rizikovejších) fondov. Ak tak nebudú chcieť spraviť, musia aktívne vysloviť nesúhlas.
Vyše milióna ostatných sporiteľov dostane informáciu, ako sa ich peniazom darí v porovnaní s predvolenou štátnou investičnou stratégiou. Ak sa rozhodnú nič nemeniť, bude to ich voľba. Kto bude chcieť zmeniť svoje umiestnenie úspor, bude tak môcť urobiť.
Noví sporitelia dostanú na stôl túto predvolenú investičnú stratégiu, ktorá spočíva v tom, že do 45 rokov budú ich peniaze putovať do akciových alebo indexových fondov. S pribúdajúcimi rokmi sa budú úspory po častiach presúvať do garantovaných fondov. Ministerskí analytici vypočítali, že ak by nový sporiteľ celý život investoval peniaze podľa predvolenej stratégie, mal by o 93 percent viac peňazí, ako keby zostal celý život v garantovaných fondoch.
Tým, že Ficova vláda si z druhého piliera spravila „šporkasku“ a vykreslila ho ako kapitalistickú „kulehu“, pripravila ľudí na dôchodku o desiatky či stovky eur za rok.
Také sú teda plány ministra Krajniaka. Málokedy sa odborníci zhodnú, no v tomto prípade ho chvália. Konečne pozitívne zmeny, tvrdia. Samozrejme, dá sa aj niečo kritizovať. Napríklad fakt, že mladí ľudia, ktorí začnú pracovať, v druhom pilieri nezačnú sporiť automaticky, ale budú si musieť iniciatívne vyžiadať vstup. Očakávalo sa, že vstup do druhého piliera bude automatický. V tomto smere je to málo ambiciózna zmena.
Kritici by mohli argumentovať, že veď predsa mladí by sa mali zaujímať, akú penziu budú poberať v starobe a nie je na štáte, aby o tom za nich rozhodoval. No vieme, aká je realita. Mladých po škole zaujíma viac nový zamestnávateľ a prvá výplata ako nový správca dôchodkového fondu. Preto je namieste, aby štát „poštuchol“ mladých do toho, aby si sporili podľa preddefinovanej investičnej stratégie. Otázne je zatiaľ to, ako sa k tomu postavia koaliční partneri a či tieto zmeny prejdú v navrhovanej podobe. Ako to v súčasnej koalícii chodí, zmeny sa môžu udiať kedykoľvek, preto bude platiť to, čo nakoniec schváli parlament. Z prvých reakcií je zrejmé, že Krajniakove novinky by mohli v parlamente pohodlne prejsť. SaS aj Za ľudí s hlavnými zmenami predbežne súhlasia. Chcú iba vidieť všetky detaily reformy na papieri.
Ak by sa ministrovi práce podarilo pretlačiť reformu druhého piliera v tomto stave, boli by to pozitívne zmeny. Čo štát v roku 2013 vyslovene zbabral, by takmer o desať rokov konečne napravil. Prečo zbabral? Lebo za ten čas mohli mať ľudia dovedna viac o niekoľko miliárd eur. Tým, že Ficova vláda si z druhého piliera spravila „šporkasku“ a vykreslila ho ako kapitalistickú „kulehu“, pripravila ľudí na dôchodku o desiatky či stovky eur za rok. O peniaze, ktoré by sa v súčasnej dobe zdražovania skutočne zišli.