Veď si spomeňme na jeho kauzy z 90. rokov: kauza Technopol, únos syna prezidenta Michala Kováča, kauza Gamatex a snaha o ovládnutie televízie Markíza. Za druhej Dzurindovej vlády bol za generálneho prokurátora zvolený jeho priateľ Dobroslav Trnka. Až nedávno sme sa dozvedeli obludnú pravdu, ako priamo v jeho kancelárii nainštaloval kamery na zbieranie kompromitujúcich materiálov. Po tom, čo sa Kočnerovi napriek úmornej snahe nepodarilo opätovne zvoliť Trnku za šéfa prokuratúry – tajné konzultácie s vtedajším predsedom NR Richardom Sulíkom (kauza Sasanka) – začalo sa nad ním zmrákať.
Kauzy ako Glance House, Technopol II, Donovaly, Five Star Residence, Gatex, golfový areál Báč, zmenky televízie Markíza utkveli v pamäti azda každému. Nehovoriac o pezinskej skládke, kde sa Kočnerovi postavili miestni ľudia, ochranári a medzi nimi aj aktivistka Zuzana Čaputová.
Je tiež pravda, že za vlád Smeru sa Kočnerove kauzy začali riešiť. Keďže už neovládal generálneho prokurátora, snažil sa ovplyvniť aspoň nižšie šarže. Keď to niekedy nešlo podobrotky, mala údajne prísť na rad likvidácia. Na zozname boli viacerí: súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka, bývalý námestník Peter Šufliarsky či Daniel Lipšic. Niektoré Kočnerove skutky sa na prokuratúre začali preverovať aj po článkoch Jána Kuciaka, z ktorého vraždy je Kočner obžalovaný. To, že okrem vraždy Kuciaka k iným vraždám nedošlo, bola asi skôr náhoda ako chyba v pláne.
Na konečný verdikt súdu si musíme počkať. Okrem spravodlivého trestu je pre Slovensko životne dôležité aj skoncovanie s podobnými praktikami pochybných „podnikateľov“. Pozrime sa do zrkadla: nebol to len Kočner, bol to systém, ktorý nás sprevádzal od založenia Slovenska.