Zarážajúce je najmä to, že kým všade naokolo sa vlády snažia svojim obyvateľom kompenzovať raketový rast cien, tá slovenská akoby zaspala dobu. Ak napríklad pravicový kabinet Petra Fialu v susednom Česku nemá problém valorizovať dôchodky, tak prečo sa k takémuto kroku nevie odhodlať ten slovenský? Presun trinásteho dôchodku na začiatok leta je len kozmetická úprava, ktorá však nerieši samotnú podstatu veci. Pri súčasnej inflácii mali valorizovať dôchodky už dávno, a nie čakať až na 1. január 2023. To je doslova sociálny hazard s osudom viac ako milióna ľudí.
Situácia dôchodcov je neradostná, no chudoba najviac ohrozuje viacdetné domácnosti a neúplné domácnosti s deťmi. Aby sa neprepadli sitom sociálnej pomoci, malo byť už dávno zvýšené životné minimum. Týmto krokom by sa automaticky zdvihli všetky dávky, ktoré sú na rast životného minima nadviazané (rodičovské dávky, daňové bonusy na deti, dávky v hmotnej núdzi atď.)
Popri tom mohol Hegerov kabinet už dávno odklepnúť toľko skloňovaný príspevok na bývanie, ktorým by takisto ľudom v núdzi výrazne pomohol.
Namiesto toho, aby vláda poskytla adresnú pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú, sa koalícia štyri mesiace handrkuje, no zatiaľ bez viditeľného výsledku. Navyše hrozí, že strana SaS v rámci vybavovanie si koaličných účtov všetko zablokuje.
Síce sa hovorí, že chudoba cti netratí, ale nie je to ani žiadna vec, na ktorú by bol niekto hrdý. Rast cien by mal vládu pomknúť k tomu, aby konečna začala konať.