S ohľadom na úctu voči prezidentovi krajiny, ktorá sa už jedenásť týždňov bráni ruskej agresii, je asi dobré, že v sále neboli fašisti (starí i noví), Fico a pár ďalších viac či menej otvorených pomáhačov Putinovho imperializmu. To však nie je dôležité. Títo cynici, klamári, zbabelci a zlí herci (v rôznej kombinácii) ostanú, pri troche šťastia, len trápnou margináliou slovenských dejín. Prezident Zelenskyj bude symbolom boja za slobodu a demokraciu. Na Ukrajine aj v Európe.
Dôležitejší však bol obsah slov ukrajinského prezidenta. V čase, keď sa Európa nevie dohodnúť, či a ako zaviesť embargo na ruskú ropu (a čaká nás ešte horšia hádka o ruskom zemnom plyne) nás upozornil, že zbavenie sa závislosti od dovozu ruských energetických surovín je vecou nášho vlastného záujmu.
Pre Rusko nie sú fosílne palivá len zdrojom financovania kleptokratického autokratického režimu a imperiálnych ambícií. Sú nástrojom jeho rozpínavej zahraničnej politiky. Využíva ich na zastrašovanie či kupovanie si lojality. Roky to robilo Ukrajine, teraz to robí krajinám EÚ. Rýchlosť zastavenia dovozu ruskej ropy a plynu má svoje technické a ekonomické limity – to uznal v prejave aj prezident Zelenskyj. No tieto limity by nemali byť výhovorkou na zbytočné spomaľovanie procesu. Čím skôr sa zbavíme závislosti od ruských energetických surovín, tým menej budeme vystavení napospas Putinovmu autokratickému režimu, ktorý nás vníma ako nepriateľov.
S tým súvisí hlavný odkaz Zelenského slov. Európa si slobodu a demokraciu uchráni len vtedy, ak bude jednotná. Dva dni pred prejavom sme si pripomenuli Deň Európy. Povojnová integrácia mala zachrániť Európu pred ďalšou ničivou vojnou. No spolupráca mala ešte jeden zmysel: ochrániť demokratické krajiny pred šírením stalinskej diktatúry.
Sovietsky zväz sa, zhodou historických okolností, ocitol po vojne na strane víťazov – ešte štyri roky predtým s nacistami kolaboroval na rozbití a vyvražďovaní Poľska. Víťazstvo, výdatne podporené západnou materiálnou a vojenskou pomocou, využil Stalin na konsolidáciu sféry vplyvu a rozbitie demokracie a samostatnosti v obsadených krajinách. Zjednotením sa západoeurópske krajiny chránili pred imperiálnou ruskou politikou, zaodetou v novom ideologickom šate.
Dnes sa Putinov režim pokúša o niečo podobné. Ukrajina je začiatkom. V predstavách moskovského vedenia existujú len superveľmoci. Žiadna nezávislá, slobodná Európa. Nič na tom nemení ani fakt, že Rusko je upadajúcou mocnosťou: demograficky, ekonomicky, politicky. Stále má veľký potenciál ničiť. Ochrániť nás môže len európska jednota, do ktorej patrí – po hospodárskej a politickej obnove krajiny, inštitucionálnych reformách – aj Ukrajina.