Že sme o štrajku miest a obcí ešte nepočuli? Áno, možno ide o prvý na svete. Nie, naši primátori a starostovia sa nechystajú štrajkovať za vyššie platy, ako je to zvykom vo fabrikách, u rušňovodičov či učiteľov. Ani za lepšie pracovné podmienky. Či tak trochu aj áno. Nie však za svoje, ale za naše. Ani neprestanú chodiť do práce. To by bolo riadne absurdné. Veď nie sú zamestnanci štátu či vlády, sú to volení zástupcovia občanov miest a obcí. Sú to naši „zamestnanci“.
Lenže hrozí, že nám nebudú môcť naďalej slúžiť. Zatiaľ sa žiadne služby nevypínajú. Samosprávy sa nachádzajú iba v štrajkovej pohotovosti a odhodlali sa akurát zvesiť vlajky na pol žrde. Do konca júna je čas na dohodu. Odvtedy majú začať platiť opatrenia proti zdražovaniu, najmä daňový bonus. Hoci ten ako-tak pri zdražovaní pomôže, ale aj to skôr bohatším ako chudobným rodinám, účet dala vláda zaplatiť samosprávam. Hrozí, že bonus im zruinuje mestské rozpočty. Lenže vláda je hluchá, ministerstvo financií či skôr konkrétne jeho šéf Igor Matovič si ide bezhlavo to svoje. Správajú sa rovnako ako „výtečníci“, ktorí v reštaurácii veselo jedia a pijú, a keď príde na platenie, zdúchnu. Veď to spolusediaci zaplatia, čo im zostáva.
Naša vláda to neurobila takto okato, ale trochu rafinovanejšie. Mestám ukrojila z tzv. podielových daní. Pritom na začiatku roka im odklepla niečo iné. V polovici roka im povie, bohužiaľ, my si časť vezmeme. To, že podľa podielových daní si samosprávy zostavili rozpočty, podľa ktorých financujú všetko možné, je „koaličníkom“ fuk. Nech si poradia, ako vedia.
Pred októbrovými voľbami do samospráv máme skvelú príležitosť poriadne si vydiskutovať, čo vlastne robia, čo by mohli robiť a čo by potrebovali.
Argument, že rastúce platy automaticky znamenajú aj vyššie podielové dane, je zavádzajúci. Rastú oveľa menej ako účty za elektrinu, plyn, benzín. V školách, na úradoch, v sociálnych zariadeniach, všade treba zaplatiť astronomické účty zaplatiť. Z čoho?
Preto samosprávy pohrozili, že prestanú vykonávať tzv. prenesené právomoci. Teda služby, ktoré štát, teda konkrétne vláda, na ne previedol. Ak štát nedá peniaze, nebudú služby. Niektorým mestám hrozí, že sa im kasa vyprázdni už v septembri. Čo by to v praxi znamenalo? Radšej nespomínať. Koniec osvetlenia, kosenia trávy, zastavenie mestskej a prímestskej dopravy, koniec športových a kultúrnych podujatí, zatvorenie ihrísk, divadiel, riadne obmedzenie fungovania mestského či aj stavebného úradu. A keď sa vyčerpajú všetky možnosti, na rad ako posledná možnosť príde zatvorenie mestských a základných škôl.
Možno je táto absurdná kríza aj na niečo dobrá. Pred októbrovými voľbami do samospráv máme skvelú príležitosť poriadne si vydiskutovať, čo vlastne robia, čo by mohli robiť a čo by potrebovali. Pretože za posledných tridsať rokov sme nad vládnutím v mestách, obciach i krajoch iba mávali rukou ako nad niečím druhoradým.