Trh zlyhal. Byty chýbajú, ľudia sú zadlžení

Ceny bývania naďalej dramaticky rastú. Za prvý štvrťrok to bolo medziročne o 23,3 percenta. Rast platov tomuto tempu vôbec nestíha. Dostupnosť bývania sa tak naďalej zhoršuje. Kde sa to skončí, nevieme. Jedno je isté, trh s bývaním určite potrebuje okamžité zmeny.

, 25.05.2022 19:00
debata (31)

Pretože inak sa trend len tak ľahko nezmení. V posledných mesiacoch začali neočakávane narastať aj ceny stavebných materiálov. To určite pocítia najmä tí, ktorí si budú kupovať byť v novostavbe. Len tak na porovnanie: byt, ktorý stál pred rokom 200-tisíc eur, má teraz hodnotu 247-tisíc. Na sto štvorcových metrov stačilo pred piatimi rokmi 134 priemerných mesačných platov, pred rokom 149 a teraz neuveriteľných 190 platov.

Nie sme v tom sami. Aj v ostatných krajinách eurozóny rastú ceny bytov a domov. Permanentne už niekoľko rokov, pandémia tento vývoj iba urýchlila. Píše sa to v najnovšej správe Európskej centrálnej banky (ECB). Ceny nehnuteľností sú nadhodnotené priemerne o necelých 15 %. V niektorých krajinách až o 60 %. Niet sa čo diviť, keď základná úroková sadzba ECB je na nule. To sa potom požičiava a zadlžuje. Dokonca najrýchlejší rast cien nehnuteľností na bývanie a objemu hypoték nie je nikde inde ako na Slovensku, nasledovanom Estónskom a Litvou. Našťastie v zadlženosti domácností nie sme na tom zatiaľ najhoršie (dominuje Holandsko, Grécko a Cyprus). Ale ak to pôjde takto ďalej, dostaneme sa čoskoro na čelo.

Masová výstavba bytov sa u nás skončila v 90. rokoch. Odvtedy sme sa spoliehali na trh. Ten mal ako vždy všetko vyriešiť. Výsledok? Trvalý nedostatok bytov a vysoké ceny. Chýba približne 220-tisíc bytov. Mestá už byty takmer nevedia stavať. Štát nestavia nič. A trh reaguje pomaly. Trh s bytmi nefunguje ako trh s pečivom či s autami. To by si naši politici a rôzni ekonomickí ideológovia mali konečne uvedomiť. Najmä teraz, keď toľko preferovaný trh bez prívlastkov ako jediné správne riešenie zlyháva v priamom prenose, kde sa dá – plyn, elektrina, papier, polovodiče, vzácne kovy, atď.

Nie všetci majú dostatočný príjem na kúpu bytu alebo na komerčné nájomné. Napríklad učitelia, štátni úradníci, zdravotní či sociálni pracovníci. Treba ich v každom meste, ale politici im strechu nad hlavou (základné ľudské právo) nevedia desiatky rokov zabezpečiť.

Kedy sa začne na Slovensku viac stavať? Teda okrem administratívnych a nákupných škatúľ. Sme rodina Borisa Kollára má ako jednu z programových priorít výstavbu štátnych nájomných bytov. Dva roky sa nič nestalo. Návrh zákona trčal v Národnej rade pol roka. Protitlaky boli veľké, výhovorkám sa medze nekládli. V stredu konečne zákon prešiel. Áno, má niektoré nejasnosti – napríklad to, kto bude mať nárok na byt či ako sa stanoví výška nájomného. Lenže my už konečne potrebujeme rámec a nie sa donekonečna dohadovať o maličkostiach.

Vo vyspelých západných krajinách sú nájomné byty, zvlášť s obecným regulovaným nájomným, pilierom dostupnosti bývania. U nás je ich necelých 10 %. Nie všetci totiž majú dostatočný príjem na kúpu bytu alebo na komerčné nájomné. Napríklad učitelia, štátni úradníci, zdravotní či sociálni pracovníci. Treba ich v každom meste, ale politici – z Národnej rady ani tí miestni – im strechu nad hlavou (základné ľudské právo) nevedia desiatky rokov zabezpečiť.

Nefantazírujme, bytovú otázku nevyriešia kozmetické pohyby úrokových sadzieb. My potrebujeme čo najviac stavať. Akokoľvek. Inak bude opäť ďalšia generácia trpieť.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #ceny nehnuteľností #dostupnosť bývania #lacné hypotéky
Flowers