Tá si vyžaduje osobitný prístup, zmenu myslenia. Blokovanie dočasného zdanenia Slovnaftu či iných oligopolov a reťazcov, ktoré si počas pandémie dobre namastili vrecká, preto neobstojí. Komu bolo a je dovolené extrémne profitovať v čase obmedzovania konkurencie v núdzovom stave či vojny u susedov, ten by sa mal o nespravodlivé zisky podeliť s tými, ktorí nesú náklady.
Aj hádam ekonomicky najpravicovejšia strana v Európe – britskí konzervatívci – sa podujala zaviesť mimoriadnu 25-percentnú daň zo ziskov ropných a plynárenských firiem. Vybrané peniaze nasmeruje najchudobnejším domácnostiam. Totiž aj kovaní ekonomickí liberáli a priatelia veľkého biznisu v Británii dobre vedia, že lipnutie na ekonomických dogmách v krízových situáciách prináša viac škody ako úžitku. Na rozdiel od sulíkovcov sa na nízke dane pozerajú pragmaticky, nie ideologicky.
Výkon ekonomiky nezávisí iba od daní, ale od celkového podnikateľského prostredia. Pokiaľ je narušené – ako teraz či počas pandémie – veľká časť firiem i obyčajných ľudí sa dostáva do nepredvídateľných problémov a malá časť profituje. Ak by strane Sloboda a spravodlivosť išlo o podnikateľov a spravodlivosť, musela by okamžite hlasovať za zdanenie tých neprávom zvýhodnených.
To neznamená, že by sme o miere zdanenia nemali hovoriť. Rozhodne potrebujeme zmeniť mix zdaňovania. Zvlášť znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce a upraviť dane z nehnuteľností (najmä pre majetné vrstvy). Nízke príjmy z nich práve teraz chýbajú samosprávam.
Sulíkovci nám teraz podávajú iba predjedlo. Na jeseň chystajú „osudovú“ daňovú brzdu – teda navždy nízke dane. To potom radšej žiadnu reformu či „revolúciu“.