Nevedno kedy naši ministri cestovali naposledy vlakom ( rakúsky prezident Alexander Van der Bellen takto chodí bežne aj na zahraničné návštevy…), no ak by vystúpili zo svojich limuzín a vyskúšali si len niekoľko jázd s prestupom, zistili by, aká drsná je realita slovenských železníc.
Cestujúci, ktorí používajú služby ZSSK pravidelne, si už na meškanie vlakov zvykli, no ak má rýchlik na 230 km dlhej trati Banská Bystrica – Bratislava hodinový sklz, tak to je veľa aj na ostrieľaného cestovateľa. Aj preto sa od 1. júna začína rekonštrukcia trate Šurany – Levice. Našťastie, pretože tento úsek bol v takom dezolátnom stave, že analytici z úseku Hodnota za peniaze nemohli proti tomuto opatreniu nič namietať.
Pretože tam, kde v poslednom čase prejavili svoje analytické schopnosti, človek musel len nechápavo krútiť hlavou.
Ak teraz Matovič neposkytne železniciam sľúbených 24 mil. eur a tie budú musieť naozaj zrušiť až tretinu spojov, tak sa do histórie zapíše ako ich likvidátor.
Je všeobecne známe, že Nitra je jediné krajské mesto bez kvalitného železničného prepojenia. Preto sa už roky diskutuje o potrebe výstavby novej železničnej trate v úseku Nitra – Trnovec nad Váhom, čím by sa jazda rýchlikom medzi Bratislavou a mestom pod Zoborom skrátila na menej ako hodinu. Útvar hodnoty za peniaze však minulý mesiac dal tomuto projektu stop. Jeho prínosy sú vraj nadhodnotené. Obyvatelia Nitry sa tak aj naďalej budú „drngáľať“ do hlavného mesta cez Leopoldov…
Analytici sa však blyskli svojím briskným úsudkom aj pri trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno. Na jednej strane uznávajú, že trať je preťažená a „železničná infraštruktúra na trati sa blíži k hranici svojej životnosti. V horizonte 5–10 rokov bude potrebná rekonštrukcia železničnej infraštruktúry hlavne mostov, zvršku a spodku,“ no jedným dychom dodávajú, že nevidia dôvod na zdvojkoľajnenie a elektrifikáciu celej trate, vraj bude stačiť minimalistický variant len po obec Kvetoslavov.
Intenzita dopravy z roka na rok stúpa, najmä v okolí hlavného mesta je situácia neúnosná. Ak sa tieto problémy budú odkladať, smerujeme ku kolapsu. Čo na to potom povedia analytici? To nevieme, no vieme, že celý svet ide opačným smerom a investuje do železníc.
Ak si dá niekto tú námahu a zistí koľko nových tratí sme za 32 rokov od Nežnej revolúcie vybudovali, tak mu to autor týchto riadkov uľahčí: 0 – slovom nula.
Naopak stihli sme ich neúrekom porušiť, za čo „vďačíme“ najmä ministrovi dopravy P. Prokopovičovi, ktorý počas druhej vláda Mikuláša Dzurinduv r. 2003 začal s masívnym rušením „neefektívnych“ tratí. Niektoré sa medzičasom stihli obnoviť (Trenčín – Chynorany, Zvolen – Šahy), no z niektorých už zostal iba násyp.
Ak teraz Matovič neposkytne železniciam sľúbených 24 mil. eur a tie budú musieť naozaj zrušiť až tretinu spojov, tak sa do histórie zapíše ako ich likvidátor.