Že k odvete dôjde, sa dalo očakávať. Veď Matovič na svoje pomery Sulíkovu výzvu iba mierne odbil, označil ju za drzosť. Gyimesi si už nekládol servítku pred ústa a Sulíka nazval lenivým diletantom. Už tak trochu klasická prestrelka našich dvoch kovbojov. Smutnejšie na tom je, že Sulík i Gyimesi majú tak trochu pravdu.
Matovičovi na rozdiel od Sulíka nemožno uprieť usilovnosť. Niekedy až úpornú a zbytočnú. Ale diletantstvo sa k nemu náramne hodí. Lebo zvýšiť výdavky v štátnom rozpočte na tento i budúci rok a zároveň nevedieť, ako ich zafinancovať, respektíve uchmatnúť na ne peniaze samosprávam, nemožno nazvať ináč, ako diletantstvom.
Ale späť ku Gyimesimu. Má pravdu v tom, že minister hospodárstva vyjednal v Bruseli málo. Teda pardon, nie Sulík, pretože podľa oľanovského poslanca v sídle EÚ ani priamo fyzicky nerokoval. Podľa predbežných dohôd sme mali mať výnimku na dovoz ruskej ropy na tri, prinajmenšom na dva roky. Nakoniec sa okresala na 18 mesiacov. A keď to rozmeníme na drobné, nezostane nám ani rok a pol. Plnú výnimku máme iba na osem mesiacov, ďalších desať mesiacov iba na vývoz do Česka. Potom len na domácu výrobu. Pritom výroba benzínu a nafty pre domáce potreby tvorí len jednu tretinu a do Česka sa vyváža asi jedna štvrtina. Vyrábať jednu tretinu sa neoplatí, to je jasné. A nielen to, výroba benzínu a nafty je neodmysliteľná bez dodatočných produktov. Na ne budú uvalené sankcie už po ôsmich mesiacoch. Horšie to už pre Slovensko dopadnúť nemohlo. Číry diletantizmus.
Ak koaličným politikom čo len trochu záleží na Slovensku (a nie iba na sebe), mali by si prestať medzi sebou hádzať horúci zemiak a vzájomne sa osočovať. Treba rýchlo hľadať cestičku, ako diplomatickú prehru aspoň čiastočne napraviť.
Sulík tvrdí, že viac sa dosiahnuť nedalo. Ako je možné, že Viktorovi Orbánovi, ktorého Gyimesi obdivuje, sa podarilo vylobovať, čo si zaumienil? Únia mu dokonca vyhovela i v jeho absurdnej požiadavke, keď zo sankčného zoznamu vyhodila ruského patriarchu Kirilla. Ten si tak svoje majetky v EÚ bude môcť naďalej užívať. Aj dodatok desiatich mesiacov sme si nevylobovali my, ale český premiér Petr Fiala pre svoju krajinu. Kto je však vinný? Sulík alebo premiér Eduard Heger z OĽaNO, ktorý mal hlavné slovo za Slovensko? Tu to Matovič s Gyimesim očividne nedomysleli, keď plánovali útok na úhlavného koaličného súpera. Ďalší diletantizmus.
Ak Slovnaft radikálne obmedzí výrobu, doplatíme na to iba my, nik iný. Dupľom nie Rusko. Kto bude potom zodpovedný za rast nezamestnanosti, pokles ekonomiky či radikálny rast cien benzínu a nafty?
V hre je ešte jeden plán. Vyradiť Slovnaft z trhu. Rafinérií je v EÚ veľa, konkurencia tvrdá. Ak sa čierny scenár naplní, o diletantoch v tejto vláde už nebude najmenších pochýb. A je jedno, či sú nimi z lenivosti alebo z usilovnosti.
Ešte je čas na dodatočné výnimky. Ak koaličným politikom čo len trochu záleží na Slovensku (a nie iba na sebe), mali by si prestať medzi sebou hádzať horúci zemiak a vzájomne sa osočovať. Treba rýchlo hľadať cestičku, ako diplomatickú prehru aspoň čiastočne napraviť.