Rozpadá sa nám verejný sektor aj štátne financie. Nie sú peniaze na zdravotníctvo, školstvo, sociálny systém, cesty, železnice. Kultúra zaniká. Politici sú rozhádaní, neschopní sa dohodnúť na základných veciach. Atmosféra v spoločnosti je dusná. Ľudia sú z vývoja frustrovaní až zúfalí. Takto sme si to nepredstavovali.
Tak ako v minulosti si myslíme, že všetky nakopené problémy sa dajú vyriešiť lusknutím prstov. Ekonomické privatizáciou či znížením daní, politické zvrhnutím najprv Mečiara, potom Fica, dnes Matoviča. Omyl. Oni nie sú príčina, ale dôsledok. Príčiny musíme hľadať v DNA (v podstate) vzniku samostatného demokratického Slovenska.
Povedzme si na rovinu, že do samostatnosti nás dohnali Česi. Hoci existovali rôzne iniciatívy o zvrchovanosti a suverenite, neboli autentické. Iba s ročným oneskorením kopírovali presne rovnaké iniciatívy z republík Sovietskeho zväzu (ako aj viaceré iné). Na samostatnosť sme neboli pripravení (na stole bola iba konfederácia). Prišla z ničoho nič. Víťazi volieb Vladimír Mečiar a Václav Klaus sa tak prosto rozhodli. Na názor ľudu v referende neboli zvedaví. „Vyhraj voľby a môžeš si robiť, čo chceš“, už zľudovelo. Vtedy sme to s výhradami akceptovali. Nekonečné prekáračky o spoločnom štáte nikam neviedli. Dnes vidíme, akú chybu sme v budovaní demokracie urobili. Víťazi volieb si zvykli robiť, čo sa im zachce. Zakúsili sme to za Mečiara, za Dzurindu, za Fica a dnes za Matoviča.
My si svoju samostatnosť nevážime. Pretože to nie je iba hviezdička na vlajke EÚ či kreslo v OSN. To je vybudovanie takej krajiny, kde ľudia majú istoty, mladí budúcnosť a je v nej radosť žiť.
Začalo sa to privatizáciou, tunelovaním a rozkrádaním spoločného majetku, pokračovalo trestuhodným prehajdákaním a vykradnutím eurofondov, dnes to isté hrozí miliardám z plánu obnovy. Tie opäť berieme ako dar z nebies, a nie ako výzvu a záväzok.
Zabudli sme, že Slovensko nevzniklo na zelenej lúke a nevážili sme si to, ako sme dopracovali až na prah samostatnosti. Že v niekdajšom zaostalom agrárnom Slovensku nám začali modernizovať a budovať základy štátu Česi. Že krajina sa vybudovala a modernizovala najmä po druhej svetovej vojne (aj počas socializmu).
Vybudovali sme si mýtus o zázračných neoliberálnych reformách z dielne Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu. Nie, tie nevytvorili zo Slovenska ekonomického tigra. To bola iba pozlátka. Investori k nám neprišli pre nízke dane, privatizáciu, spoplatnenie zdravotníctva a sociálne škrty. Ale preto, že sme vstúpili do EÚ a pre daňové prázdniny a štátne dotácie na pracovné miesta. Žiadny zázračný neoliberálny liek, ale keynesovský (sociálnodemokratický).
Teraz sa opäť ozývajú rovnaké sirény. Pustíme sa do ďalšieho spoplatňovania zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb či samotných ciest a mostov? Či do nich konečne nalejeme spoločné peniaze? Alebo ich necháme ako doteraz pomaly sa rozkladať? A v kvalite života sa budeme naďalej prepadať vo všetkých rebríčkoch a zväčšovať priepasť aj za donedávna menej vyspelými krajinami?
My si svoju samostatnosť nevážime. Pretože to nie je iba hviezdička na vlajke EÚ či kreslo v OSN. To je vybudovanie takej krajiny, kde ľudia majú istoty, mladí budúcnosť a je v nej radosť žiť.