Kreslenie falošných štiepiacich línií na „prorodinnú“ a „protirodinnú“ koalíciu je ukážkovým príkladom Cézarovho hesla rozdeľuj a panuj. Matovič v snahe udržať si politický vplyv nanovo polarizuje spoločnosť a drobí posledné kúsky nádeje na kompetentné vládnutie. Čo tým sleduje?
Motivácia sa navonok javí ako jasná. Po májovom fiasku v podobe nevydania Roberta Fica súdu na rozhodnutie o väzbe sa lídrovi OĽaNO zosypal svet. Hlavný pilier volebného úspechu Matovičovej eseročky, ktorý sa opieral o svätý zápas proti mafii a skorumpovaným smerákom, dostal úder na solar.
Po strate dôveryhodnosti protikorupčného naratívu tak prichádza umelý tlak na evergreenové liberálno-konzervatívne štiepenie. Či už ide o jeho modifikáciu v podobe falošného oháňania sa ochranou rodín, alebo zákazom dúhových vlajok na štátnych inštitúciách – cieľ je jediný: mobilizácia posledných zvyškov podporovateľov a vykresľovanie vonkajších nepriateľov, ktorí sú údajne proti rodine. Veď predsa len „odľud“ by nepodporoval zanedbávané rodiny…
Ak však už v spoločnosti prebieha konflikt, tak je to neustály boj o demokratický charakter štátu. Zápas o to, či aj o pár rokov budeme mať slobodné voľby, nezávislé súdy či ľudskoprávne garancie.
Kontinuálne podrývanie dôvery občanov v kompetentné riadenie štátu, neustále hádky a hľadanie domnelých vinníkov je cestou do pekla. Nahráva to len tým, ktorí mienia kapitalizovať na narastajúcej požiadavke ľudí po silnom lídrovi, ktorý nebude brať ohľad na voľby či parlament. Ich potenciálny úspech až vtedy bude štedrou „atómovkou“ a danajským darom pre frustrovanú spoločnosť. Dovolíme to?