Samozrejme, ide najmä o valorizáciu platov. Že sú dlhodobo nízke, vie každý. Rastúca inflácia tento deficit ešte prehĺbila. Navyše v minulom roku si učitelia vôbec neprilepšili. A teraz? Od júla o tri percentá. Ani to nie je isté, ak sa paradoxne nezvýšia dane na alkohol, tabak a hazard. Pritom potraviny v obchodoch zdraželi najmenej o 20 %. Preto učitelia požadujú aspoň 10-percentnú valorizáciu.
Dramatická situácia je najmä v Bratislave, kde sú výrazne vyššie životné náklady ako v iných regiónoch. Mladý učiteľ zo začínajúceho platu nemá šancu prežiť. Druhá práca v supermarkete či brigáda v sklade sa stávajú neželanou nevyhnutnosťou. Zašlo to až tak ďaleko, že od septembra budú chýbať nielen kvalifikovaní učitelia, ale dokonca už aj nekvalifikovaní. Už nie je reč o kvalite, ale či sa vôbec bude mať kto postaviť za katedru. A to zvlášť v matematike, fyzike, informatike a v jazykoch. Všetko dôležité predmety. Že už dnes na zanedbávanie školstva doplácame všade, kde sa dá, nie je žiadne tajomstvo.
Ale nalejme si čistého vína. Nie všetci sú na strane učiteľov. V mnohých chudobnejších regiónoch – na rozdiel od západného Slovenska – nie je výška učiteľského platu na zahodenie. Najmä pedagógovia s dlhšou praxou sa vôbec nemôžu sťažovať. Keď k tomu pripočítame rôzne predsudky ako napríklad, že učitelia pracujú iba polovicu dňa, nedivme sa, že mnohí si myslia, že učitelia zarábajú dosť.
Na celkové skvalitnenie školstva potrebujeme zásadnejšie, možno až revolučné zmeny. Len musíme najprv začať o nich otvorene debatovať.
Nie je tiež žiadnym tajomstvom, že kvalita výučby nie je najlepšia a stále upadá. Rodičom často neostáva nič iné, ako poslať dieťa na predražené doučovanie (čo je len nepriamym spoplatnením školstva). Práve tak si viacerí učitelia dokážu privyrobiť. Klesajúca kvalita výučby nie iba dôsledkom nízkych miezd či nedostatku kvalifikácie. Z rôznych dôvodov (nezabúdajme na neviditeľnú prebujnenú byrokraciu) si frustrovaní učitelia prácu často zľahčujú, prenášajú prácu na samotných žiakov v podobe rôznych projektov. Samotní žiaci sú tak často zahltení zbytočnými úlohami, ktoré nikam nevedú, iba k znechuteniu.
Vidieť problémy školstva len očami výšky platov by bolo preto veľkou chybou. Doba sa radikálne mení. Disciplína v triedach už dávno nie je to, čo bývala. Mnohí rodičia by boli nemilo prekvapení, keby videli realitu. Bývalé zaručené páky sú už nepoužiteľné. A aj preto učitelia často volia jednoduchšie cesty. Je to začarovaný kruh.
Tieto problémy netrápia iba Slovensko. V krajinách, kde učitelia majú náležitý rešpekt a sú spravodlivo odmeňovaní, sa výzvy doby prekonávajú ľahšie. Medzinárodné porovnávania to dokazujú.
Preto narovnanie učiteľských platov aspoň v niektorých slovenských regiónoch je prvým krokom k zastaveniu úpadku. Na celkové skvalitnenie školstva potrebujeme ale zásadnejšie, možno až revolučné zmeny. Len musíme najprv začať o nich otvorene debatovať.