Argument, že za súčasný vysoký rast cien predsa nemôžu centrálni bankári, ale politici, je pravdivý iba spolovice. Finančný a ekonomický systém skrachoval už v roku 2008. Reformy neprišli, iba kozmetické úpravy.
Centrálne banky začali do chorých ekonomík nalievať peniaze, len aby pokazený motor neskapal. Znižovanie úrokových mier až na dno či kvantitatívne uvoľňovanie peňazí muselo raz naraziť. Pandémia v plnej nahote odhalila, že systém je nezdravý. Ako-tak sa pozviechal.
Do toho prišla vojna na Ukrajine a poruke nie sú žiadne páky, ako zastaviť rozbujnenú infláciu a stabilizovať krehkú ekonomiku.
Tvrdé ekonomické sankcie už dávno mali Rusko položiť. Napriek tomu tržby z plynu a ropy Putinovi neklesajú, ale rastú. Ceny energií nestúpajú pre zvyšovanie reálnych ekonomických nákladov, ale kvôli špekuláciám a obavám z budúcnosti. Ešte donedávna neurčovali ceny plynu (elektrickej energie) burzy, kráľom trhu neboli krátkodobé kontrakty, ale stabilné dlhodobé. Obchodovanie na trhu malo viesť k nižším cenám…
To, že inflácia bude vyššia, ako nás informoval guvernér NBS Peter Kažimír, nie je žiadnou novinkou. Ani to, že bude vysoká aj na budúci rok. Ceny energií pre domácnosti sa totiž počítajú podľa burzových cien spred roka. Slovenské reálie budú mať na infláciu iba minimálny vplyv.
Kam až vystrelia ceny obilnín, vôbec nezávisí od nás (EÚ), ale iba od rozhodnutia Kremľa, akú moc si chce zachovať v rozvojovom svete.
Európski politici, úradníci i bankári sa však stále tvária neomylne a nechcú si priznať, že ekonomika kráča zlým smerom a nemáme ju vo svojich rukách.