Nemusel. V hlasovaní o vete protiinflačného balíčka prezidentky Zuzany Čaputovej mal na výber. Mohol dať hlasovať o celkovo štrnástich opatreniach jednotlivo. Nestalo sa tak. Pritom prišlo na hlasovanie v Národnej rade ako prvé. Lenže Matovičov dvorný poslanec György Gyimesi dal z rečníckeho pultu palec dole. A tak sa hlasovalo o celom balíku zákona. Prešiel o dva hlasy.
Nevedno, či lídrovi OĽaNO alebo šéfovi parlamentu, v každom prípade sa im podarilo zlomiť odídencov z klubu, aj bývalých tenistov Jána Krošláka a Romanu Tabák. Nie už neúspešnú kandidátku na detskú ombudsmanku Katarínu Hatrákovú. Zmĺkli aj reptajúci oľanovskí poslanci okolo Juraja Krúpu a Moniky Kozelovej (samotný Krúpa nepodporil). Zostávajúci traja poslanci strany Za ľudí i celý klub SaS už vopred avizovali, že celý balík nepodporia. Tak sa aj stalo. Dve koaličné strany podporili ultrakonzervatívci okolo poslanca Tomáša Tarabu a kotlebovci (poslanci Republiky zákon nepodporili).
Dnešný deň sa zapíše do slovenskej histórie ako čierny deň demokracie. Na tom už nikto nič nezmení.
Samozrejme, ešte nič nie je rozhodnuté. Ako už avizovala aj prezidentka, zákon poputuje na Ústavný súd. Časti zákona týkajúce sa opatrení na budúci rok boli totiž schválené v (ultra)skrátenom legislatívnom konaní, bez diskusie so sociálnymi partnermi, bez debaty v Národnej rade. Zbytočne. Času bolo dosť. Na odstránenie nedostatkov, na vyladenie, na hľadanie spoločenskej dohody, akceptácie naprieč celým politickým spektrom. Jedine tak môže byť takéto dôležité opatrenie dobre prijaté väčšinou občanov.
Čudujeme sa? Nie. Veď načo je fašistom parlament? Načo v ňom diskutovať a kaziť skvelé návrhy straníckych vodcov? Veď už Adolf Hitler hovoril, že je to iba „žvanírna“. A to práve v tento pamätný deň OĽaNO ohlásilo, že na jeseň mieni vstúpiť do Európskej ľudovej strany. Spojenci fašistov tam nemajú čo hľadať. Dúfajme, že si to v Bruseli dobre spočítajú.
Maslo na hlave však majú aj iné strany. Najmä ľavicové – Smer a Hlas. Sociálna pomoc by mala byť totiž u nich na prvom mieste. Enormné zvyšovanie cien zvlášť základných vecí nemožno ignorovať. Toho si je vedomý aj Robert Fico. Preto sa tesne pred hlasovaním snažil v pléne NR SR ospravedlniť postoj Smeru. Predniesol všetky nedostatky. Rozumieme. Ale je to číry alibizmus. Obratom mu to vyčítal Boris Kollár. Pripomenul smerákom, že Sme rodina vždy v sociálnych veciach hlasovala v minulosti za návrhy Smeru. Mal pravdu.
Fico i Pellegrini mali urobiť všetko preto, aby bol dosiahnutý kompromis. Vieme, že s Matovičom to je ťažké. A ktovie, či sa o dohodu s nimi pokúsil Matovič. Namiesto s kotlebovcami. Tak či tak – obaja lídri ľavice mali prejaviť viac humanizmu. Aj Kollár sa mal oveľa viac usilovať o kompromis s demokratmi, nie s fašistami.
Je predčasné špekulovať, či je to začiatok konca koalície. Tá sa dokázala vždy pozviechať. Matovič, Kollár a ich poslanci, ale aj celá vláda však už nezmažú zo seba škvrnu zo spojenectva s fašistami. Dnešný deň sa zapíše do slovenskej histórie ako čierny deň demokracie. Na tom už nikto nič nezmení.