Ako na tlačovej konferencii formuloval predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Kristán Čekovský, je to výsledok požiadavky, ktorá nadobudla horúcu aktuálnosť v situácii po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Bývalá vláda v tomto nedodržala sľub.
Súčasťou zákona je právo na opravu a odpoveď pre politikov, ktoré sa má nahradiť právom na „vyjadrenie“, a to s rozšírenou platnosťou aj na verejných funkcionárov; ako aj zriadenie registra v oblasti médií a audiovízie, pod správou ministerstva kultúry. Vydavatelia printových periodík a elektronických publikácií dostávajú povinnosť zverejňovania sponzorov a darcov, ak ich finančné príspevky presiahli za rok 2¤000 eur. Toto všetko má viesť ku skvalitneniu „tradičných“ médií, k eliminácii rôznych „konšpiračných webov“ a, pravdaže, ochrane slobody slova a novinárskej práce ako takej. Skutočne?
Natália Milanová si vraj stále myslí, že právo na odpoveď pre politika je nezmysel. Politici majú podľa nej zniesť vyššiu mieru kritiky a okrem toho, majú predsa dosť priestoru na zverejňovanie svojich postojov rozhodnutí. Ale koaličná solidarita nepustí – nový zákon je vraj tímovou prácou všetkých vládnych strán a z niečoho treba popustiť. Až do takej miery, že keď v roku 2019 Smer rozhodol o práve na odpoveď, kritizovali ho odborníci a poslanci všetkých opozičných strán. Bol to návrat do totality a temných „deväťdesiatych“. Dnes, aspoň podľa slov ministerky kultúry, je to, naopak, „cesta do 21. storočia“. Hoci sama si, čuduj sa svete, konzistentne stojí za názorom spred troch rokov.
Logika sa v tom veľmi hľadať nedá, zato potreba „dozerať a trestať“ vrchovato. Súčasné právo na „vyjadrenie“ je dokonca oveľa širšie ako návrh minulej vlády, okrem politikov sa týka verejných funkcionárov vôbec a navyše sa už netýka len reagovania na skutkovú podstatu, polopravdy a lži, ale aj na samotné názory, ktoré odzrkadľujú subjektívnu kritickosť autora. Okrem toho, ak proti vládnemu návrhu Smeru protestovala odborná verejnosť, bolo to aj preto, že o návrhu prebehla otvorená diskusia. V súčasnej situácii diskusia neprebehla žiadna a neodohral sa žiadny legislatívny proces, ale sa zmeny vložili priamo do zákona v parlamente, aby ich ex post nikto nemohol účinne napadnúť.
A samotné zriadenie „registrov“ pod správou ministerstva, to už znie takmer ako zoznamy nepriateľov, vhodných používať na osobné očistenie na verejnom pranieri, o ktorom rozhoduje neviditeľný úradník z Kafkovho Zámku.