Prvé referendum zastavil Smeru Ústavný súd (ÚS). Ten na podnet prezidentky skúmal súlad otázok s ústavou. Nenašiel ich. Zároveň však dal návod, ako formulovať otázky tak, aby boli právne „čisté“. To smerákov vôbec netrápi. Ešte na jeseň prišli nie s jednou, ale hneď dvomi vzájomne sa podmieňujúci otázkami. Bolo vopred jasné, že právne je to nepriechodné. Teraz znovu prichádzajú s dvomi spornými otázkami.
Prvá z nich „Súhlasíte s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu?“ sa javí aj laikovi ako nezmyselná. Veď súhlas je skôr názor ako zákonná požiadavka. Môže mať názor podobu vždy platného ústavného zákona (čo platné referendum má)? Aj keby vláda na základe referenda podala demisiu, obratom môže vzniknúť nová vláda s rovnakým premiérom a ministrami. Robert Fico nie je taký hlupák, aby to nevedel. Lenže jemu ide o niečo iné. Chce mať výbušnú tému, s ktorou bude živiť spoločnosť celé leto. A zbieranie petičných hlasov ako zámienku na obchádzanie republiky a stretávanie sa so sympatizantmi. Proste nezísť z očí ani počas uhorkovej sezóny.
Prezidentka už avizovala, že obe otázky dá preveriť na ÚS. Po porade s viacerými renomovanými právnikmi naznačila, že práve prvá otázka sa vymyká ústave. Smer bude samozrejme silou-mocou trvať na oboch otázkach. Ak sa tak nestane, príde na rad už osvedčená (a priehľadná) taktika: obviňovanie prezidentky zo zmarenia referenda.
Fico chce mať výbušnú tému, s ktorou bude živiť spoločnosť celé leto. A zbieranie petičných hlasov ako zámienku na obchádzanie republiky. Proste nezísť z očí ani počas uhorkovej sezóny.
Opozičným stranám je ukradnutá aj druhá otázka: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady (NR) SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“ Dobre vedia, že podľa stanoviska ÚS môže ísť iba o všeobecné pravidlo. Hoci takýto prvok v našej demokracii nepochybne potrebujeme, jeho aplikácia pripadá do úvahy až po ďalších voľbách.
Opozičníci sa riadne ešte ani nerozbehli, už im zasadil ranu Boris Kollár. Tento lišiak chce zlízať smotanu sám. Predseda parlamentu podá do konca augusta návrh ústavného zákona, ktorý by umožnil skrátenie volebného obdobia. Takúto ponuku nebude možné ignorovať. Nech si už myslíme čokoľvek, je zrejmé, že určitú liberalizáciu pri vyhlasovaní predčasných volieb potrebujeme ako soľ. Stačí sa pozrieť do iných krajín.
A to ešte prehliadame jeden veľmi dôležitý fakt. Riadny termín parlamentných volieb vo februári 2024 bude kolidovať s prvým alebo druhým kolom prezidentských volieb. Dve súbežné predvolebné kampane, rozliční aktéri, rôzne témy môžu spôsobiť u ľudí zmätok. Vyústiť do neovládateľnej výbušnej zmesi. Pri stupňujúcom sa napätí v spoločnosti, zhoršovaní ekonomickej situácie a stále klesajúcej dôvere vlády to nie je vôbec vylúčené.
Aj preto o skoršom termíne volieb v roku 2023 treba začať vážne uvažovať. Rozhádané koaličné strany si možno konečne uvedomia, že predčasné voľby im môžu viac pomôcť, ako uškodiť. Lebo ak budú naďalej pokračovať takto ďalej, stratia nakoniec všetkých voličov.