Je zrejmé, že sme svedkami obrovskej klimatickej zmeny. Globálne otepľovanie nie je výmysel nejakých klimatických „alarmistov“, je to fakt. Priemerná ročná teplota vzduchu za posledných 100 rokov stúpla o 1,1 °C a veselo rastie ďalej.
Poviete si, je tam toho, jeden stupeň. Problém je však v tom, že keď sa v zime oteplí o jeden stupeň, neudrží sa tak dlho snehová pokrývka. Na jar sa potom netopí sneh a následne chýba v pôde vlaha. Svedkami tohto javu sme už niekoľko rokov, no tento rok bol skutočne extrémny, pretože sucho bolo už v apríli.
Z pohľadu štatistík deficit zrážok nevyzerá nijako dramaticky. Pokiaľ ide o objem, tak prší zhruba približne rovnako ako v minulosti. Zásadný rozdiel je však v tom, že nedostatok zrážok striedajú prívalové búrky. Tie v posledných troch dekádach spôsobujú obrovské záplavy. No nielen to. Voda síce spadne, no rovnako rýchlo odtečie preč.
Napriek tomu, že o zadržiavaní vody v krajine sa hovorí už dlho, zatiaľ sa pre túto vec urobilo len veľmi málo. Zlepšeniu celkovej situácie rozhodne nepomáha absencia dlhodobého plánu, ako tento problém riešiť. Jedna vláda dá budovaniu hrádzí, nádrží a poldrov zelenú, druhá to zastaví. A ako ukázala minuloročná prívalová povodeň v Rudne nad Hronom, kde výdatné dažde spôsobili pretrhnutie vodozádržnej hrádze nachádzajúcej sa nad obcou, o existujúce nádrže sa treba následne aj starať…
Aktuálne zábery vyschnutých brehov rieky Pád na severe Talianska, kde pre nedostatok vody už bijú na poplach poľnohospodári aj energetici, či voda na prídel by mali byť pre nás dostatočným varovaním, aby sme konečne v tejto veci začali niečo robiť.