Spomedzi pôvodne ôsmich kandidátov postúpil Ľuboš Machaj do druhého kola s doterajším riaditeľom RTVS Jaroslavom Rezníkom a poslanci ho zvolili 89 hlasmi. Tak ako vo všetkých predchádzajúcich voľbách, aj teraz sa boj kandidátov interpretoval predovšetkým ako politický súboj koalície a opozície. Machaj bol horúci kandidát – v prvom kole mu na zvolenie chýbali len dva hlasy a v druhom kole sa k podpore OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina pridali aj poslanci SaS. Podozrenia po prvom kole, že by Machaja ešte teoreticky mohlo diskreditovať vytiahnutie osobného bankrotu z čias, keď viedol Rádio Twist, možno vyplývali práve z otázky, ku ktorému kandidátovi sa po prvom kole prikloní SaS, dovtedy hlasujúca za Tibora Búzu.
Programová štruktúra aj financie sú podhodnotené, no neodlučiteľné, čím sa RTVS ustavične moce v začarovanom kruhu.
Opozíciou preferovaný Jaroslav Rezník, ktorý v prvom kole získal 41 hlasov, ako riaditeľ končí. Pre mnohých to znamená aj symbolické ukončenie úpadku televízneho spravodajstva v období klenúcom sa ponad vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, protikorupčné protesty, otrasenie pozície Smeru, novú vládu a nadchádzajúci chaos znásobený pandémiou a napokon vojnou na Ukrajine. Práve v tomto turbulentnom čase ešte viac vystúpili do popredia najväčšie nedostatky fungovania verejnoprávnej RTVS. Hlavným ukazovateľom boli zmeny v spravodajstve, keď z politických dôvodov viacerí redaktori odišli alebo odídení boli. Tradičné spoločenské rozpoltenie na „smerákov“ a „demokratov“, resp. prozápadne či provýchodne (prorusky) orientované tendencie dosiahlo novú úroveň, z ktorej je jasné, že verejnoprávna inštitúcia má aj vzhľadom na toto tradičné kultúrno-politické vyhrotenie najväčší problém práve s verejnosprávnosťou.
To veľmi priamo súvisí aj s celkovým rozkladom autority RTVS a jeho dvoma najtypickejšími problémami: programovou štruktúrou a financiami. Oba problémy sú podhodnotené, no od seba neodlučiteľné, čím sa RTVS ustavične moce v začarovanom kruhu. Spravodajstvo, ale najmä pôvodná tvorba a kultúrne vzdelávanie si vyžadujú peniaze, a tých nikdy nebolo dosť. Zle fungujúcu inštitúciu zadlžovali.
Každý riaditeľ má ambíciu nájsť novú rovnicu, no doposiaľ išlo vždy o jednostranné úpravy. Richard Rybníček napríklad stavil na radikálne škrty, tým sa však rovnako radikálne oslabil aj samostatný televízny (a rozhlasový) tvorivý potenciál. Stále viac sa ukazuje, že vedenie RTVS by nemalo byť len manažérsky zdatné, ale aj schopné na základe verejnoprávnej plurality a vysokej úrovne kultúrnosti posúdiť, aké programy majú verejnosť vzdelávať, zabávať, ale najmä – informovať tak, aby sa k ľuďom naozaj dostávali informácie, a nie hotové ideologické interpretácie.
Z programu Ľuboša Machaja aj z jeho životopisu vyplýva, že má skúsenosti ako s umeleckou tvorivosťou, tak s vedením inštitúcií a médií, a vie vyhodnotiť význam oboch. Zmysluplne vyznievajú zámery zrušiť tretí kanál, posilniť spravodajstvo, upraviť športové vysielanie a skvalitniť Dvojku, ktorá ešte viac ako po obsahovej stránke pokrivkáva v rozvrhnutí časového harmonogramu. Otázne ale je aj to, čo mu umožnia mantinely spolupráce s ministerstvami a Výborom NR SR pre kultúru a médiá.